Generálny riaditeľ automobilky BMW, Oliver Zipse, v nedávnom rozhovore ostro skritizoval plánovaný zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi v Európskej únii, ktorý má začať platiť od roku 2035. Podľa neho ide o katastrofálny krok, ktorý poškodí európsky priemysel, obmedzí inovácie a nebezpečne zvýši závislosť Európy od Číny. Téme sa venuje server Startstop.sk.
Katastrofa či technologická neutralita
V rozhovore pre nemecký portál n-tv.de Zipse uviedol, že prechod na elektromobilitu prebieha pomalšie, než sa očakávalo, a vo veľkej miere je stále závislý od štátnych dotácií. To potvrdzuje aj prepad predajov elektromobilov napríklad v Nemecku po ich zrušení. Šéf BMW preto žiada tzv. technologickú neutralitu.
Namiesto ideologického zamerania sa výlučne na batériové elektromobily by podľa neho mala legislatíva ponechať priestor aj pre ďalšie nízkouhlíkové technológie, ako sú vodíkové pohony či syntetické palivá (e-palivá).
Zipse zároveň dôrazne varoval pred geopolitickými rizikami. Upozornil, že pri výrobe batérií a ťažbe kľúčových surovín je Európa extrémne odkázaná na Čínu. Prípadné politické napätie medzi EÚ a Čínou by tak podľa neho mohlo mať zničujúce následky pre celý európsky automobilový priemysel.
BMW ide vlastnou cestou
Napriek týmto tvrdým výhradám BMW pokračuje v masívnej elektrifikácii svojho portfólia. Už v roku 2025 plánuje uviesť na trh novú generáciu čisto elektrických vozidiel pod označením „Nová trieda“ (Neue Klasse). Automobilka si však chce udržať flexibilitu a okrem batériových vozidiel investuje aj do alternatív.
Potvrdila, že v roku 2028 plánuje na trh uviesť nové vozidlo na vodíkový pohon. Cieľom značky je dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, no podľa slov jej šéfa sa tak má stať bez obmedzení založených na ideológii.
Problém vodíkovej alternatívy
Snaha o presadenie vodíka však naráža na tvrdú realitu, a tou je takmer neexistujúca infraštruktúra. Mimo Nemecka a Holandska je sieť verejných vodíkových čerpacích staníc prakticky nulová. V Rakúsku nedávno zatvorili poslednú verejnú stanicu a Dánsko už tiež nemá žiadnu. Dokonca aj v Nemecku, ktoré bolo lídrom, prevádzkovatelia v poslednom období svoju sieť redukujú. Aj na Slovensku sa vodík zatiaľ v doprave výraznejšie nepresadil.
Napriek tomu ale nemožno poprieť, že vodíkový pohon má svoje výhody. A nie je ich málo. Z technologického hľadiska ponúka kombináciu toho najlepšieho zo sveta spaľovacích áut a elektromobilov.
Na rozdiel od batériových elektromobilov, ktorých nabíjanie aj na najrýchlejších nabíjačkách trvá desiatky minút, natankovanie vodíkového auta trvá len 3 až 5 minút, čo je plne porovnateľné s tankovaním benzínu alebo nafty. S tým súvisí aj dlhý dojazd, ktorý sa pri súčasných modeloch pohybuje na úrovni 500 až 650 kilometrov na jednu nádrž. Kľúčovou výhodou je aj to, že dojazd vodíkového auta je oveľa menej ovplyvnený chladným počasím v zime, na rozdiel od batériových áut, ktorých dojazd v mrazoch výrazne klesá.
Z ekologického hľadiska je vodíkové auto, podobne ako to batériové, úplne bez emisií priamo z výfuku. Jediným produktom chemickej reakcie vo vodíkovom palivovom článku, ktorá vyrába elektrinu, je čistá vodná para (H₂O). To z neho robí ideálne riešenie pre zlepšenie kvality ovzdušia v mestách. Táto technológia má zároveň obrovský potenciál pre dekarbonizáciu ťažkej nákladnej dopravy.
Pre kamióny a autobusy sú obrovské a ťažké batérie nepraktické, pretože znižujú ich nosnosť a ich nabíjanie trvá príliš dlho. Vodíkové nádrže sú oveľa ľahšie a ich rýchle natankovanie je pre logistiku a diaľkovú dopravu kľúčové.
Zákaz spaľovákov je problematický
Zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi v EÚ od roku 2035, hoci je motivovaný legitímnym a dôležitým cieľom – bojom proti klimatickej zmene – je vnímaný ako mimoriadne problematický a rizikový krok.
Prvým a najväčším problémom je obrovský ekonomický a priemyselný dopad, najmä pre krajiny ako Slovensko, ktorých hospodárstvo je extrémne závislé od automobilového priemyslu. Tento sektor zamestnáva priamo aj nepriamo státisíce ľudí a nútený a rýchly prechod na úplne iný typ výroby (elektromobily) so sebou prináša hrozbu straty konkurencieschopnosti voči mimoeurópskym výrobcom, najmä z Číny.
Výroba elektromobilov je menej náročná na pracovnú silu a vyžaduje si iné zručnosti, čo môže viesť k masívnemu prepúšťaniu v tradičných továrňach a u subdodávateľov. Pre európsky priemysel to znamená existenčnú hrozbu a riziko presunu výroby a know-how mimo Európy.
Druhým závažným problémom je infraštruktúrna a energetická nepripravenosť. Masový prechod na elektromobilitu si vyžaduje nielen vybudovanie hustej a spoľahlivej siete verejných nabíjacích staníc, ale predovšetkým masívne posilnenie celej elektrickej siete. Súčasné distribučné siete v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, nie sú dimenzované na takú obrovskú dodatočnú záťaž, akú by predstavovali milióny elektromobilov nabíjajúcich sa naraz.
Okrem toho vzniká otázka, odkiaľ sa vezme všetka tá dodatočná elektrina. Ak by sa mala vyrábať spaľovaním uhlia alebo plynu, celkový ekologický prínos prechodu na elektromobilitu by sa výrazne znížil.
