Slovenskí vojaci budú môcť tráviť svoj voľný čas po službe hraním videohier. Ministerstvo obrany pre nich nakúpilo herné vybavenie za približne 40-tisíc eur, čo okamžite vyvolalo kritiku opozície, ktorá to v čase konsolidácie verejných financií považuje za zbytočné vyhadzovanie peňazí. Odborníci a príklady z iných armád však naznačujú, že takýto krok môže mať svoje opodstatnenie. Tému spracovali Správy STVR.
Zbytočný výdavok v čase šetrenia?
Podľa údajov z centrálneho registra zmlúv uzavrel rezort obrany tri zmluvy v celkovej hodnote okolo 40-tisíc eur. Za tieto prostriedky nakúpil 44 herných konzol, desiatky komerčných videohier a rôzne príslušenstvo, vrátane súprav pre virtuálnu realitu, ovládačov a slúchadiel. Nejde pritom o špecializované vojenské simulátory, ale o bežne dostupné tituly zamerané na zábavu.
Tento nákup ostro skritizovala opozičná poslankyňa Martina Bajo Holečková (SaS). Pripomenula nedávne protesty, kde ľudia žiadali prístup k inovatívnym liekom, na ktoré podľa štátu nie sú peniaze, zatiaľ čo na nákup hier sa prostriedky našli. Ministerstvo obrany na otázky k primeranosti nákupu do uzávierky pôvodného článku nereagovalo.
Na regeneráciu a udržanie pozornosti
Odborníci však v tomto kroku vidia aj pozitíva. Bezpečnostný analytik Radovan Bránik uviedol, že herná konzola môže byť pre vojaka produktívnejším spôsobom trávenia voľného času ako pasívne prehliadanie sociálnych sietí. Podľa neho hry, v ktorých musia hráči plniť misie a hľadať stratégiu, rozvíjajú presne tie schopnosti, ktoré sú pre vojaka potrebné.
Jozef Vančo z herného štúdia Nine Rocks Games dodal, že videohry sú efektívnym nástrojom na psychickú regeneráciu a precvičovanie kognitívnych schopností. Navyše, ak sa hrajú v kolektíve, môžu pomôcť utužovať vzťahy a zlepšovať komunikáciu medzi vojakmi.
Bežná prax aj inde
Využívanie herných konzol nie je vo svete ničím výnimočným. Podobné vybavenie na relax a udržanie pozornosti vojakov využívajú aj armády v USA či Izraeli. Nejde o náhradu reálneho výcviku, ale o doplnok pre starostlivosť o duševné zdravie a morálku.
Nové súpravy pre virtuálnu realitu poputujú do kasární v Trenčíne a Nitre. Ministerstvo už v minulosti darovalo podobné vybavenie slovenským vojakom pôsobiacim v misii v Bosne a Hercegovine pred Vianocami v roku 2023.
Koná štát nerozvážne?
Nejde ani tak o samotnú sumu 40-tisíc eur, ktorá je v kontexte štátneho rozpočtu zanedbateľná, ale predovšetkým o načasovanie, symboliku a celkový odkaz, ktorý takýto krok vysiela občanom.
Tento problém je potrebné vnímať v dvoch hlavných rovinách. Prvou je spomínaná konsolidácia verejných financií. Vláda v súčasnosti od občanov a firiem žiada, aby akceptovali nepopulárne a často bolestivé opatrenia, ako sú vyššie dane a odvody alebo škrty vo výdavkoch, s odôvodnením, že štát musí šetriť každý cent. V takejto atmosfére je akýkoľvek výdavok, ktorý nie je vnímaný ako absolútne nevyhnutný pre základné fungovanie štátu, podrobený extrémne prísnej verejnej kontrole.
Nákup herných konzol, ktoré slúžia primárne na zábavu, do tejto kategórie jednoznačne nepatrí. Pôsobí to ako signál, že zatiaľ čo od bežných ľudí sa vyžaduje uťahovanie opaskov, štát si môže dovoliť míňať na veci, ktoré nie sú existenčne dôležité.
Druhou a ešte citlivejšou rovinou je sociálny kontext, teda fakt, že mnohé slovenské domácnosti čelia reálnym finančným ťažkostiam, ako ukázali aj prieskumy z posledných dní. Pre rodinu, ktorá zápasí s rastúcimi cenami potravín, pre dôchodcu, ktorý si nemôže dovoliť lieky, alebo pre pacienta čakajúceho na inovatívnu liečbu, na ktorú „nie sú peniaze“, pôsobí správa o nákupe videohier za desiatky tisíc eur ako výsmech.
Hoci argumenty o psychickej regenerácii vojakov môžu byť odborne opodstatnené, v súčasnej napätej spoločenskej situácii strácajú na sile. Verejnosť sa nepýta, či sú videohry pre vojakov užitočné, ale či sú nevyhnutné práve teraz.
V konečnom dôsledku tak tento krok, aj keby bol myslený dobre, demonštruje predovšetkým nedostatok politickej citlivosti a empatie voči problémom bežných ľudí. Podkopáva dôveryhodnosť vlády pri presadzovaní úsporných opatrení a vytvára v spoločnosti pocit nespravodlivosti a odcudzenia politikov od reality každodenného života, čo je v čase krízy mimoriadne nebezpečné.
