Slovenskí vodiči patria medzi európskych motoristov, ktorí sú nútení tankovať palivá za jedny z najvyšších cien vzhľadom k priemernej mzde. Napriek relatívne nízkym platom, ktoré sú v porovnaní s väčšinou krajín EÚ na spodných priečkach, je cena benzínu a nafty u nás ďaleko vyššia než v susedných štátoch.
Náklady na núdzové zásoby prudko zdražujú palivá
Okrem vysokých daní a globálnych cien ropných produktov výrazne zdvíhajú cenu benzínu a nafty práve výdavky na núdzové zásoby ropy. Tieto zásoby sú povinné od roku 2009 a spravuje ich štátom zriadená Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (EOSA). Slovensko vykazuje najvyššie jednotkové výdavky na skladovanie ropných rezerv spomedzi všetkých krajín so zavedeným podobným systémom.
Za posledných deväť rokov došlo k výraznému rastu nákladov, pričom samotné množstvo skladovaných zásob ropy sa zväčšilo iba mierne. Od roku 2014 vzrástli skladovacie výdavky až o 80 %, avšak objem núdzových rezerv sa zvýšil len o 13 %. Za tento výrazný nárast nákladov sú podľa expertov zodpovedné primárne dve okolnosti: ešte stále prebiehajúce splácanie úveru, ktorý EOSA použila na odkúpenie ropných rezerv zo Správy štátnych hmotných rezerv v roku 2014, a nedostatočná úroveň skladovacích kapacít, ktorá oslabuje hospodársku súťaž a umelo tlačí ceny za skladovanie nahor.
Zvýšené skladovacie náklady sa v konečnom dôsledku prenášajú na spotrebiteľov prostredníctvom vyšších cien pohonných hmôt. Podľa štátnych analytikov tak Slováci musia ku každému litru benzínu či nafty navyše priplácať v priemere asi 4 centy. To znamená, že bežná slovenská rodina, ktorá je nútená denne dochádzať autom, ročne zaplatí o desiatky eur viac.
Tankovanie za hranicami sa oplatí čoraz viac
Vysoké ceny pohonných hmôt výrazne kontrastujú so situáciou v okolitých štátoch vrátane Českej republiky či Maďarska. Slovenským spotrebiteľom sa dnes oplatí tankovať v zahraničí, kde je benzín často dostupný pod úrovňou 1,50 eura za liter. Napríklad v Českej republike sa ceny benzínu momentálne pohybujú dokonca na úrovni pod 1,40 eura, v Poľsku obdobne. Pri naplnení plnej nádrže tak slovenskí motoristi v zahraničí ušetria nemalé čiastky, ktoré môžu byť v dlhodobom horizonte pre domácnosti významné.
Slovenskí analytici aktuálne neočakávajú výrazné zníženie cien pohonných hmôt na našich čerpacích staniciach. Naopak, slovenské ceny benzínu by podľa expertov mohli dlhodobo zotrvať nad úrovňou 1,50 eura za liter a cena nafty pravdepodobne v blízkej budúcnosti neklesne pod 1,45 eura, zatiaľ čo napríklad v Česku možno už v súčasnosti tankovať naftu výrazne lacnejšie – približne za menej než 1,35 eura za liter.
Jednoduché zmeny by priniesli úsporu
Odborníci odporúčajú viacero riešení, ktoré by mohli znížiť náklady na núdzové ropné rezervy, a tým prispieť aj ku zníženiu súčasných vysokých palivových cien. Jednou z možností, ktorá sa osvedčila v mnohých krajinách únie, je skladovanie časti núdzových rezerv ropy v zahraničí. V rámci EÚ je dokonca bežnou praxou, že štáty držia mimo svojho územia až desať percent zásob. Slovenskí analytici zastávajú názor, že zavedenie tejto praxe na Slovensku by výrazne zvýšilo konkurenciu medzi skladovateľmi a mohlo by znížiť poplatky, ktoré EOSA platí za skladovanie zásob.
Rýchle a účinné reakcie v tejto oblasti by podľa expertov znamenali úsporu miliónov eur, ktoré v súčasnosti dopadajú na slovenských vodičov. Takéto zmeny v riadení núdzových ropných zásob by mohli priniesť okamžité zníženie cien benzínu a nafty, a tým výrazne zlepšiť bežnú finančnú situáciu tisícov slovenských rodín.
