Slovenská ekonomika prechádza tvrdou skúškou, keďže rýchly rast cien tovarov a služieb znižuje životnú úroveň ľudí. Aktuálne čísla harmonizovanej inflácie z mája ukázali medziročný nárast vo výške až 4,3 %. Tento údaj znamená takmer dvojnásobok priemernej inflácie eurozóny, ktorá sa v rovnakom období pohybovala len na úrovni 1,9 %. Slovensko sa tak zaradilo medzi päť krajín Európskej únie, kde inflácia dosiahla najvyššiu hodnotu.
Najväčšie zdražovanie pocítili domácnosti na potravinách
Očividné zdraženie zaznamenali spotrebitelia predovšetkým pri nákupoch v potravinových reťazcoch. Len počas mesiaca máj vzrástli ceny potravín a nápojov o 1,3 %, čo znamená, že ľudia reálne zaplatia viac pri každej návšteve obchodu. Situáciu ešte výraznejšie komplikuje skutočnosť, že zdraženie zasahuje prakticky všetky oblasti, ktoré štatistici pravidelne monitorujú.
Vlna rastu cien sa totiž neobmedzila iba na potraviny a nápoje. K závažnému zdraženiu už dlhšie dochádza napríklad aj vo vzdelávacom sektore. Medziročný nárast jednoducho nemožno prehliadnuť, pretože výdavky na túto oblasť vzrástli až o 10 %. Naopak, miernejší nárast cien bol zaznamenaný v doprave, hoci ani tam sa nevyhli spotrebitelia nárastu výdavkov. Tendencia je teda jasná: za bežné služby a tovary musia dnes Slováci platiť oveľa viac než pred rokom.
Vládne opatrenia ženú ceny hore
Bezprostrednou príčinou vysokej inflácie sú aj nedávne zákonné zmeny vo fiškálnej politike. Štát zaviedol niekoľko úprav, ktoré priamo ovplyvnili konečné ceny, ktoré platia zákazníci. K takýmto opatreniam patrí napríklad zvýšenie dane z pridanej hodnoty, zavedenie tranzakčných poplatkov, či uvalenie novej dane na cukor. Experti z Národnej banky Slovenska zdôrazňujú, že tieto kroky budú mať počas nasledujúcich mesiacov ešte výraznejší vplyv na mieru inflácie.

Podľa prognózy centrálnej banky má priemerná ročná inflácia v tomto roku dosiahnuť až 4,4 %. To znamená, že domácnosti budú v nadchádzajúcom období vystavené ešte väčšiemu tlaku na rodinné financie. Realitou sa tak stáva viditeľný úbytok kúpnej sily spotrebiteľov. Na nákup, ktorý stál pred rokom presne 100 eur, si dnes musíte pripraviť približne 104 eur. Zákazníkom slovenských obchodov tak zostáva v peňaženkách citeľne menej ako v predchádzajúcich obdobiach a musia svoju spotrebu prispôsobovať čoraz napätejšiemu rodinnému rozpočtu.
Zlepšenie situácie v dohľadnej dobe nečakať
Podľa odborníkov sa nedá v blízkej budúcnosti očakávať výraznejšie zlepšenie. Práve naopak, analytici upozorňujú, že vzhľadom na nízku porovnávaciu základňu z minulého roka by mal byť nárast cien ešte citeľnejší aj v nasledujúcich mesiacoch. Pokračujúca vlna zdražovania tak môže domáce rozpočty Slovákov zatlačiť až na hranicu ich možností, pričom výraznejšie ochladenie inflácie zatiaľ nie je na obzore.
V súčasnosti patrí Slovensko v rámci EÚ k štátom, kde patrí inflácia medzi najvážnejšie ekonomické problémy. Zatiaľ čo v celej Európskej únii sa priemerná hodnota zvýšenia cien pohybuje okolo 2,2 %, na Slovensku rástli ceny približne dvakrát rýchlejšie. Táto situácia sa odzrkadľuje aj v investičnej nálade spotrebiteľov, ktorí sú nútení starostlivo premýšľať nad každým euróm, ktorý z rodinného rozpočtu vynaložia. Slovenské domácnosti čaká zrejme ešte náročnejší rok, keď každý nákup bude vyžadovať zvýšenú finančnú opatrnosť.