Slovensko má prvýkrát dostať dlhodobý plán, ktorý má platiť aj vtedy, keď sa vymenia vlády. Kabinet poveril Slovenskú akadémiu vied, aby pripravila víziu a stratégiu rozvoja krajiny do roku 2040, pričom cieľom má byť dokument, na ktorom sa zhodne čo najširšia časť politickej scény aj odbornej verejnosti.
Vízia rozvoja Slovenska do roku 2040 má byť hotová do 30. júna 2026 a nadväzujúca stratégia do 31. januára 2027. Predsedníčka alebo predseda SAV má zabezpečiť odbornú prípravu týchto materiálov v spolupráci s univerzitami, vysokými školami a výskumnými inštitúciami. Materiál so základnými východiskami a harmonogramom schválila vláda na svojom stredajšom rokovaní.
Vízia, ktorá má prežiť voľby
Podľa schváleného dokumentu majú ísť vízia a stratégia o dva samostatné, no navzájom prepojené texty, ktoré budú vychádzať zo situačnej analýzy Slovenska. Štát má najskôr pomenovať hlavné spoločenské a ekonomické problémy, následne určiť dlhodobé ciele a napokon nastaviť systém kontroly toho, či sa tieto ciele reálne napĺňajú. Materiály majú byť podložené dátami, nie straníckymi programami.
Vláda zdôrazňuje, že ide o dokumenty, ktoré nemajú byť viazané na jednu politickú garnitúru. Programové vyhlásenia kabinetov sa bežne menia po každých voľbách, vízia a stratégia Slovensko 2040 majú mať dlhší život a majú sa stať referenčným bodom pre budúce rozhodnutia. Premiér očakáva, že texty nebudú akademickým cvičením, ale praktickým návodom, na čo sa má štát zamerať pri investíciách a reformách.
Štyri piliere a veľká diskusia
Pracovná verzia ráta so štyrmi hlavnými piliermi rozvoja. Vízia má rozpracovať predstavu úspešného Slovenska, opísať, čo znamená kvalitný život pre obyvateľov, určiť smer pre udržateľnú krajinu a definovať parametre moderného štátu. Súčasne má zohľadniť sociálnu a regionálnu rovinu, aby sa rozdiely medzi regiónmi skôr zmenšovali ako prehlbovali.
Vláda už zriadila koordinačnú skupinu, ktorá má dohliadať na celý proces prípravy. Popri nej vznikla aj širšia funkčná platforma zložená zo zástupcov akademickej sféry, výskumu a ďalších inštitúcií. U splnomocnenca vlády pre sociálny dialóg funguje osobitná pracovná skupina, ktorá má robiť konzultácie s pracovnými, sociálnymi a občianskymi partnermi. Ambíciou je zapojiť do tvorby aj opozíciu.
Spor s EÚ o ruský plyn
Popri dlhodobej stratégii krajiny rieši kabinet aj krátkodobejší a konfliktnejší problém. Premiér Robert Fico oznámil, že zvažuje žalobu na inštitúcie Európskej únie pre plán ukončiť dodávky ruského plynu na Slovensko od začiatku roka 2028. Tvrdí, že rozhodnutie môže mať pre slovenské hospodárstvo vážne následky a že Bratislava s ním nesúhlasila.
Na najbližšie zasadnutie vlády majú prísť ministerka hospodárstva Denisa Saková, minister zahraničných vecí Juraj Blanár a minister spravodlivosti Boris Susko s komplexnou právnou analýzou. Kabinet chce preveriť, či EÚ neporušila svoje vlastné záväzky voči Slovensku a či existuje priestor na súdny spor. Premiér hovorí, že chce vidieť, ako sa plnia prísľuby Európskej komisie, ktoré mali aspoň čiastočne zmierniť dopady nových pravidiel.
Rozhodnutie o prípadnej žalobe môže výrazne ovplyvniť aj dlhodobú energetickú kapitolu chystanej stratégie Slovensko 2040. Štát bude musieť určiť, ako rýchlo a za akých podmienok sa vie odkloniť od ruského plynu a aké investície si to vyžiada v plynárenskej infraštruktúre, obnoviteľných zdrojoch a energetických úsporách. Bez jasného plánu hrozí, že sa ekonomické riziká len presunú v čase.
