Približne každý štvrtý pracujúci Slovák zápasí s problémom, ako vyžiť z výplaty. Hoci hospodárstvo Slovenska nominálne rastie, mnohí ľudia to nepociťujú. Zatiaľ čo miera subjektívnej chudoby – pocitu, že s peniazmi vychádzate len s ťažkosťami – v Európe klesá, na Slovensku táto hodnota stúpla z 25,4 % v roku 2018 na alarmujúcich 28,7 % v roku 2024, píše denník Pravda.
Horšie sú na tom v EÚ už len Gréci a Bulhari. V rámci V4 je však Slovensko suverénne najhoršie, keďže subjektívna chudoba v Poľsku dosahuje len 11,5 % a v Česku 14 %. Analytik Marián Kočiš upozorňuje, že napriek rastu ekonomiky mnohí ľudia žijú „od výplaty do výplaty“.
Finančná pasca dlhov a nízkych aktív
Analytik Ján Košč poukázal na znepokojivé dáta z Allianz Global Wealth Report 2025. Slováci majú druhé najnižšie priemerné finančné aktíva (10 580 eur) spomedzi postkomunistických krajín EÚ (horšie je len Rumunsko). Zároveň máme druhý najvyšší priemerný dlh (10 960 eur). Z týchto dát vyplýva, že Slováci sú jediní v regióne, u ktorých priemerný dlh prevyšuje priemerné finančné aktíva.
S tým súvisí aj nízka úroveň príjmov. Kým priemerný ročný plat na Slovensku bol len 20 287 eur, u Rumunov bol vyšší o približne tisíc eur. Priemer EÚ je pritom o takmer 20-tisíc eur vyšší ako mzda priemerného Slováka. Kritické je, že rastie podiel chudobných pracujúcich (tých, ktorí si z platu nedokážu pokryť základné životné potreby) – z 4,4 % v roku 2019 na 10,2 % v roku 2024.
Spor odborníkov o ceste von
Ekonómovia sa rozchádzajú v tom, ako z tejto situácie von.
Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne vidí príčinu v dlhodobej nízkej produktivite práce. Model rastu založený na lacnej pracovnej sile a zahraničnom kapitále sa vyčerpal. Riešením je naštartovanie „motora produktivity“ a posun k znalostnej ekonomike a vyššej pridanej hodnote. Týmto krokom by sa vytvorili podmienky, ktoré pomôžu aj v sektoroch s obmedzeným priestorom na inovácie.
Ján Košč z Konfederácie odborových zväzov s argumentom produktivity nesúhlasí. Tvrdí, že hlavným problémom je nespravodlivé rozdelenie už vytvorenej hodnoty. Podiel platov na HDP je na Slovensku jeden z najnižších v EÚ. Košč je presvedčený, že by sme si mohli dovoliť vyššie mzdy aj bez nutného zvyšovania produktivity, keďže tá rástla podstatne rýchlejšie, než rástli mzdy. Vinu pripisuje zamestnávateľom, ktorí podľa neho nedostatočne investovali do výskumu a vývoja a namiesto zlepšovania procesov si konkurencieschopnosť budovali udržiavaním nízkych miezd.
Ako si pomôcť?
Vzhľadom na to, že štrukturálne zmeny ekonomiky na úrovni štátu prebiehajú extrémne pomaly, jedinou reálnou a najefektívnejšou cestou, ako môžu Slováci uniknúť z pasce stredného príjmu, je zaujať proaktívny a dvojitý prístup zameraný na zvyšovanie vlastnej hodnoty a zároveň na prísnu finančnú obranu.
Dlhodobým pilierom je investícia do osobnej produktivity a znalostnej ekonomiky. Kým je veľká časť slovenskej ekonomiky založená na montážnych a nízko technologických činnostiach, platy budú viaznúť. Jednotlivec musí investovať do rekvalifikácie a vzdelania, ktoré ho presunú z ľahko nahraditeľných montážnych pozícií do oblastí s vyššou pridanou hodnotou, ako sú IT, špecializované služby, veda alebo automatizácia.
Práve tým, že človek zvýši svoju osobnú produktivitu a stane sa menej nahraditeľným, si vie obhájiť vyšší plat nezávisle od pomalého rastu celoštátneho priemeru. S tým súvisí aj pracovná mobilita – ochota zmeniť zamestnávateľa alebo sa presťahovať, ak ten súčasný odmieta platiť mzdu, ktorá zodpovedá individuálnej produktivite pracovníka.
Okamžitým pilierom je zavedenie finančnej disciplíny a aktívna správa dlhu. Cyklus „od výplaty k výplate“, ktorým trpí takmer štvrtina pracujúcich, sa dá prelomiť striktným auditom osobných financií a zavedením pevného rozpočtu. Kľúčové je identifikovať a agresívne splácať zlé dlhy, ako sú úvery na kreditných kartách alebo od nebankových spoločností, ktoré vďaka vysokým úrokom najviac zaťažujú rodinný rozpočet.
Následne by si mali domácnosti začať budovať železnú finančnú rezervu minimálne vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov. Táto rezerva je jedinou spoľahlivou ochranou proti nečakaným externým šokom, ako je choroba alebo strata zamestnania, a zároveň predchádza vzniku dlhovej špirály. Pre mnohých, ktorí majú nízke finančné aktíva, je vytvorenie rezervy dôležitejšie ako akákoľvek investícia.
Súčasne je potrebné, aby ľudia boli aktívni v mzdovom vyjednávaní a vyžadovali si mzdu, ktorá odráža nielen ich produktivitu, ale aj náklady na život v danej lokalite, čím sa čiastočne naplní téza analytika Košča o spravodlivejšom prerozdelení vytvorenej hodnoty.
