Vedci dospeli k záveru, že neandertálci obývajúci dve blízke jaskyne v severnom Izraeli pred 50 000 až 60 000 rokmi mali rozdielne potravinové postupy pri spracovaní koristi. Skúmaním rezov na kostiach ulovenej zveri zistili, že štýly spracovania mäsa sa medzi dvoma lokalitami výrazne líšili, a to napriek tomu, že skupiny používali rovnaké nástroje a lovili rovnakú zver.
Rozdiely medzi Amud a Kebara
Jaskyne Amud a Kebara, vzdialené od seba len 70 kilometrov, slúžili neandertálcom ako zimné útočiská, pričom po sebe zanechali pozostatky ohnísk, nástrojov, pohrebísk a zvyškov zvieracej koristi. Obe skupiny sa spoliehali najmä na gazely a daniele. Rozbory ukázali, že neandertálci v Kebare lovili väčšiu zver, ktorú nosili do jaskyne na spracovanie, zatiaľ čo v Amude sa sústredili viac na menšiu korisť a zanechali po sebe až 40 % spálených kostí, ktoré bývajú často fragmentované. Na druhej strane, v Kebare bolo spálených len 9 % kostí a menej výrazne poškodených.
Detailne preskúmané kosti poukázali na odlišný prístup ku spracovaniu ulovenej zveri. Rezné stopy na kostiach z Amudu boli hustejšie a menej lineárne ako tie z Kebary. Vedci dodali, že tieto rozdiely nemožno vysvetliť typom nástrojov, dostupnými zdrojmi ani rozdielmi v zručnosti lovcov.
Možné dôvody rozdielov
Najpravdepodobnejším vysvetlením je, že neandertálci v Amude zrejme pred spracovaním sušili mäso alebo ho nechávali rozkladať, podobne ako moderní mäsiari, ktorí mäso nechávajú „dozrieť“. Sťažené spracovanie staršieho mäsa by mohlo vysvetliť intenzívnejšie rezné stopy na ich kostiach. V Kebare mohlo k rozdielom prispieť aj odlišné rozdelenie úloh či väčší počet osôb zapojených do spracovania jednej koristi.
Výskumníci upozorňujú, že fragmentácia kostí môže občas obmedzovať rozsah interpretácií. Na ďalších výskumoch, vrátane laboratórnych experimentov a porovnávacích analýz, by mohli vedci lepšie porozumieť kultúrnym praktikám pri spracovaní potravy a možno raz zrekonštruovať aj samotné „neandertálske recepty“.
Výsledky naznačujú, že rozdiely vo vzorcoch rezov sú tradičné a mohli byť odovzdávané medzi členmi daných skupín prostredníctvom sociálneho učenia. To vnáša ďalší dôkaz o kultúrnej rôznorodosti neandertálcov, ktorá presahovala základnú úroveň prežitia.
