Štát zápasí s pretrvávajúcim deficitom a slabým hospodárskym rastom. V reakcii na tento nepriaznivý vývoj prichádzajú z podnikateľského aj analytického prostredia návrhy na ozdravenie verejných financií, ktoré by sa mohli dotknúť aj bežného života pracujúcich, vrátane možnej straty niekoľkých dní voľna, píše portál KariéraInfo.sk.
Menej sviatkov, štíhlejší štát
Jedným z najdiskutovanejších návrhov je zníženie počtu dní pracovného pokoja, konkrétne sa hovorí o zrušení štyroch štátnych sviatkov. Dôvodom je, že Slovensko v súčasnosti patrí medzi krajiny EÚ s najvyšším počtom voľných dní, čo niektorí odborníci považujú za neudržateľné.
Súčasťou úvah sú aj ďalšie opatrenia, ako napríklad obmedzenie predčasných dôchodkov, revízia výdavkov verejnej správy či zvýšenie efektivity výberu dane z pridanej hodnoty (DPH). Diskutuje sa tiež o znížení výdavkov v štátnej správe a o modernizácii územného usporiadania, ktorá by mohla znížiť náklady a byrokraciu, pričom inšpiráciou sú zahraničné modely.
Prečo sa o tom hovorí práve teraz?
Štát momentálne čelí viacerým výzvam, od pomalého rastu HDP a vysokého verejného dlhu až po pokles konkurencieschopnosti. V porovnaní so susednými krajinami zaostáva v investíciách do infraštruktúry, vzdelávania aj zdravotníctva a príjmy štátu nestačia pokrývať výdavky.
Podnikateľský sektor upozorňuje na chýbajúcu víziu a slabú koordináciu medzi politickými aktérmi, pričom potrebné reformy sa podľa nich len odkladajú.
Vážne dopady
Z pohľadu bežného zamestnanca by zrušenie sviatkov znamenalo menej dní voľna v kalendári a potenciálnu stratu príplatkov, ktoré sú so sviatkami spojené, čo môže pri minimálnej mzde predstavovať desiatky eur.
Ak by sa zmeny týkali aj ďalších oblastí, ako sú dôchodky či benefity, dopady by mohli byť citeľné najmä pre nízkopríjmové skupiny. Návrhy na úsporné opatrenia sú však zatiaľ len v rovine odporúčaní a ich prijatie bude závisieť od politickej vôle a ďalšieho vývoja ekonomiky. V najbližších mesiacoch sa preto očakáva búrlivá diskusia.
Aký by to malo pre štát prospech?
Z pohľadu štátu a jeho financií sú tieto návrhy prospešné z niekoľkých kľúčových dôvodov, ktoré smerujú k jednému cieľu – ozdraviť verejné financie a naštartovať ekonomický rast.
Neprehliadnite
Hlavným prínosom by bolo zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu a zníženie deficitu. Ako bolo spomenuté, štát zápasí s vysokým deficitom a nedostatkom zdrojov. Zrušenie štyroch dní pracovného pokoja by logicky znamenalo viac pracovných dní v roku, čo vedie k vyššej produkcii firiem, vyššej spotrebe a celkovo k vyššiemu hrubému domácemu produktu.
Platí pritom, že keď ekonomika viac vyprodukuje, štát automaticky vyberie viac peňazí na daniach, ako sú DPH či daň z príjmov. Tento dodatočný príjem by priamo pomohol aspoň čiastočne zaceliť dieru v štátnom rozpočte. Rovnako aj návrh na zefektívnenie výberu samotnej DPH má za cieľ priamo zvýšiť príjem štátnej kasy.
Druhým, dlhodobým prínosom je zvýšenie konkurencieschopnosti a atraktivity slovenskej ekonomiky. Odborníci argumentujú, že súčasné smerovanie vládnej politiky zanedbáva efektivitu a vedie k nízkej konkurencieschopnosti.
Menej voľných dní a štíhlejšia štátna správa by mohli prilákať zahraničných investorov a motivovať domáce firmy k rastu, čo by podporilo celkový hospodársky rast a tvorbu lepšie platených pracovných miest.
V neposlednom rade ide o udržateľnosť sociálneho systému z pohľadu štátu. Návrh na sprísnenie podmienok pre odchod do predčasného dôchodku priamo rieši problém, ktorý zaťažuje Sociálnu poisťovňu a verejné financie. Ak menej ľudí odíde do predčasného dôchodku, znamená to, že dlhšie platia odvody a kratšie poberajú dávky. Tým sa znižuje tlak na dôchodkový systém, ktorý je ohrozený starnutím populácie.
Koniec sviatkov, nižšie platy
Ako sme však spomenuli v našom nedávnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze, zrušenie sviatkov nie je pre zamestnancov priaznivé ani z fyzického, ani z finančného hľadiska. Už zrušenie 17. novembra ako dňa pracovného pokoja, čo je návrh, ktorý sa má prerokúvať v rámci návrhu Slovenskej národnej strany (SNS) na zrušenie transakčnej dane pre živnostníkov a drobných podnikateľov, má citeľne osekať výplaty.
Podľa zákona totiž príplatky za prácu patria zamestnancom iba za prácu v dňoch pracovného pokoja, nie v bežný sviatok. To znamená, že zamestnanci za prácu v pôvodne štátny sviatok nedostanú žiadne príplatky navyše, čo priamo vedie k poklesu ich príjmov. Príplatky, ktoré boli doteraz vyplácané za prácu počas sviatku, pritom predstavovali najmenej 100 percent priemerného hodinového zárobku zamestnanca.
Ako príklad môžeme použiť zamestnanca s minimálnou mzdou, ktorá v tomto roku dosahuje 816 eur mesačne, respektíve 4,690 eura na hodinu. Pri osemhodinovej pracovnej zmene môže kvôli jednému zrušenému sviatku prísť o príplatok vo výške až 37,5 eura. Po novom bude za prácu 17. novembra dostávať len svoj bežný plat, bez akéhokoľvek navýšenia.
Dôchodky ako krvácajúca rana
Pokiaľ ide o dôchodkový systém, ten je podľa mnohých nastavený neefektívne. Najčastejšie sa v tejto súvislosti hovorí o trinástych dôchodkoch, ktoré sú až nadmerne štedré, a teda výrazne zaťažujú štátnu kasu, respektíve spomaľujú konsolidáciu.
Trináste dôchodky sa vyplácajú plošne a štát tak musí nájsť prostriedky na vyplatenie veľkej sumy. Tieto výdavky sú každoročné a nie sú podmienené ekonomickým rastom, čo znamená, že aj v čase rozpočtových problémov alebo recesie zostávajú veľkým fixným nákladom.
Plošné dávky zároveň neadresujú problém chudoby v seniorskej populácii efektívne. Peniaze sa nerozdeľujú podľa potreby, ale rovnomerne medzi všetkých poberateľov dôchodkov, čím sa stráca možnosť cielenou pomocou výraznejšie zlepšiť situáciu najzraniteľnejších skupín.
Ak by sa trináste dôchodky vyplácali adresne, teda viac tým, ktorí majú nízke dôchodky, a menej alebo vôbec tým, ktorí majú vysoké príjmy, mohlo by sa pri nižších celkových nákladoch dosiahnuť vyššie sociálne prínosy. Vláda, ktorá chce konsolidovať verejné financie, by preto musela zvažovať, či si môže dovoliť takéto neadresné výdavky, alebo či by nemala hľadať spôsoby, ako pomoc presmerovať tým, ktorí ju skutočne potrebujú.
Bez zmien v systéme trinástych dôchodkov sa len ťažko podarí významne znížiť deficit, pretože plošné výdavky sú príliš vysoké a efektívnosť vynaložených prostriedkov nízka.
