Mnohí Slováci ani netušia, že ak počas aktívneho života nezískajú aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia, v starobe nemajú nárok na starobný dôchodok od štátu. Penzia nie je automatická odmena za dovŕšenie dôchodkového veku, ale dávka viazaná na splnenie zákonných podmienok. Existujú však mechanizmy, ktoré môžu zabrániť tomu, aby ľudia bez odvodovej histórie zostali úplne bez príjmu.
Kedy vzniká nárok na dôchodok
Podľa aktuálnych pravidiel Sociálnej poisťovne má nárok na starobný dôchodok iba ten človek, ktorý bol najmenej 15 rokov dôchodkovo poistený. Do tohto obdobia sa započítava klasické zamestnanie aj dobrovoľné platenie dôchodkového poistenia. Ak tieto roky niekto nezíska, Sociálna poisťovňa mu starobný dôchodok neprizná.
Dôležité je pritom rozlišovať medzi systémom sociálneho poistenia, z ktorého sa vyplácajú dôchodky, a systémom sociálnej pomoci. Prvý je postavený na odvodoch a odpracovaných rokoch, druhý sleduje aktuálnu finančnú situáciu človeka alebo domácnosti.
Ako sa zmenilo platenie odvodov štátom
V minulosti platil štát dôchodkové poistenie aj za ľudí evidovaných na úrade práce, za študentov a za brancov na povinnej vojenskej službe. Tento systém fungoval do 31. decembra 2000. Po tomto období sa rozsah takýchto skupín zúžil.
Od začiatku roka 2001 už štát neodvádza dôchodkové poistenie za nezamestnaných, ktorí sú len evidovaní na úrade práce. Po roku 2003 prestal platiť odvody aj za poberateľov dávky v nezamestnanosti. Kto si poistné neplatí sám a nespadá do zákonom určených skupín, nevytvára si tak nárok na starobný dôchodok.
Za koho štát poistné stále hradí
Napriek týmto zmenám štát naďalej preberá platenie dôchodkového poistenia za vybrané skupiny ľudí. Ide o rodičov starajúcich sa o dieťa do šiestich rokov, poberateľov príspevku na opatrovanie, osobných asistentov a účastníkov dobrovoľnej vojenskej prípravy. Systém tak podporuje tých, ktorí sa starajú o iných alebo si z objektívnych dôvodov nemôžu zarábať sami.
Prečítajte si tiež
V praxi to znamená, že aj roky mimo klasického zamestnania môžu človeku pomôcť získať potrebných 15 rokov poistenia, ak ide o obdobia, pri ktorých poistné hradí štát. Kto mimo týchto situácií zostane bez pracovnej aktivity a bez dobrovoľného poistenia, nezískava odvody potrebné na dôchodok.
Výnimka pre invaliditu z mladosti
Existuje však osobitný prípad, keď človek môže získať dôchodkovú dávku aj bez jediného odpracovaného dňa. Ide o takzvaný invalidný dôchodok z mladosti, ktorý štát prizná tomu, kto sa stal invalidným ešte pred dovŕšením 20 rokov a nemal možnosť vybudovať si pracovnú históriu.
Sociálna poisťovňa takémuto poistencovi započíta chýbajúce roky až do dôchodkového veku a podľa toho určí výšku dávky. Invalidný dôchodok z mladosti tak môže mať podobnú úroveň ako dôchodky bežných poistencov.
Keď penzia nevznikne, prichádza hmotná núdza
Ak človek nikdy nepracoval, nezíska potrebných 15 rokov poistenia a zároveň nespĺňa podmienky na invalidný dôchodok z mladosti, nárok na starobný dôchodok nevznikne. V takom prípade môže požiadať o dávku v hmotnej núdzi. O tieto dávky sa starajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
Nárok na dávku v hmotnej núdzi vzniká len vtedy, ak príjem jednotlivca alebo domácnosti nedosahuje hranicu životného minima a zároveň si ho členovia nevedia zvýšiť vlastnou prácou. Ako príklad možno uviesť osamelého 65-ročného muža bez príjmu, ktorý mesačne dostane približne 270 eur. Suma pozostáva zo základnej dávky 86,50 eura, ochranného príspevku 88,40 eura a príspevku na bývanie okolo 97 eur.
Takáto pomoc nenahrádza plnohodnotný dôchodok, ale môže pokryť základné potreby. Zároveň ukazuje rozdiel medzi systémom poistenia a sociálnou pomocou. Kým penzia vychádza z odvodovej histórie, dávka v hmotnej núdzi reaguje na aktuálnu finančnú situáciu ľudí bez príjmu.
