Európska komisia (EK) tento týždeň zverejnila svoju výročnú správu o stave právneho štátu, v ktorej skonštatovala, že Slovensko dosiahlo len veľmi malý pokrok pri plnení odporúčaní z minulého roka. V dôsledku toho vydala pre krajinu sedem nových odporúčaní, ktoré sa týkajú súdnictva, boja proti korupcii a slobody médií. Na základe poznatkov TASR o tom informuje koktejl.sk.
Komisia Slovensku odporúča, aby zaviedlo dostatočné záruky nezávislosti pri odvolávaní nevolených členov Súdnej rady a aby prijalo právne poistky pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti voči sudcom za trestný čin ohýbania práva. Veľké obavy naďalej vyvoláva právomoc generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia vyšetrovateľov a prokurátorov podľa paragrafu 363.
Tieto obavy podľa Komisie ešte posilnila nedávna reorganizácia generálnej prokuratúry a zistenie, že novovytvorený odbor závažnej kriminality nemá takú úroveň samostatnosti, akú mal zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).
Korupcia a dopad novely trestného zákona
Jedno z kľúčových odporúčaní sa týka zabezpečenia účinného a nezávislého vyšetrovania a stíhania prípadov korupcie na vysokých miestach. Komisia upozornila, že prerozdelenie bývalých prokurátorov ÚŠP na iné úlohy, než je korupcia, predstavuje riziko, že v praxi dôjde k prieťahom v zložitých kauzách.
Podľa Bruselu sa tiež po nadobudnutí účinnosti reformy Trestného zákona naplnili niektoré riziká, keďže niekoľko korupčných prípadov bolo premlčaných alebo preklasifikovaných na priestupky. Zmeny v premlčacích lehotách mali podľa Komisie vplyv na viaceré prebiehajúce vyšetrovania týkajúce sa vysokopostavených úradníkov, politikov a podnikateľov.
Pomalé súdy a obrovský tlak
Správa tiež konštatuje, že súdny systém má naďalej nedostatky v účinnosti. Najmä v prípadoch týkajúcich sa správneho práva sa odhadovaný čas riešenia na prvostupňových súdoch prudko zvýšil zo 648 na 1040 dní v roku 2023, čím sa Slovensko zaradilo medzi najhoršie krajiny v EÚ. Mierne sa predĺžila aj doba riešenia občianskoprávnych a obchodných sporov.
Komisia tiež upozornila, že na Slovensku sa zvýšila polarizácia verejnej diskusie a politici svojimi vyjadreniami útočia na mimovládne organizácie a médiá. Občianska spoločnosť je podľa nej vystavená ďalšiemu tlaku v dôsledku nových povinností vyplývajúcich z novely zákona o neziskových organizáciách.
V súvislosti so zrušením RTVS a jej nahradením novou STVR pretrvávajú podľa EK obavy z dôsledkov na nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa. Komisia preto vyzvala na posilnenie jeho redakčnej nezávislosti.
Prečítajte si tiež
Brusel v poslednej dobe aktívne adresuje množstvo problémov, a to nielen v rámci vybraných členských štátov, ale aj celoplošne. Jedným z hlavných bodov pozornosti je automobilový priemysel, ktorý sa má už v priebehu najbližších rokov od základov zmeniť.
Problémom je, že tieto zmeny sú často príliš drastické, čo znamená, že automobilky nemusia byť úplne schopné dodržať nové podmienky, za čo, samozrejme, hrozia pokuty. Nedávno ale Európska únia prišla s potešujúcou správou – výrobcovia osobných automobilov a dodávok budú mať napokon voľnejšie podmienky, pokiaľ ide o vykazovanie splnených emisných limitov.
Nové nariadenie, ktoré odsúhlasili ministri EÚ v Bruseli, umožní automobilkám hodnotiť splnenie emisných štandardov v dlhších, 3-ročných intervaloch. Pôvodný návrh Európskej komisie predpokladal, že automobilové spoločnosti budú musieť už tento rok nahlásiť dosiahnuté hodnoty emisií CO2 za každý rok zvlášť. V prípade nadmerných emisií by nasledovali prísne finančné pokuty, ktoré automobilkám aktuálne nehrozia, keďže pravidlá boli zmiernené.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.
