Európska komisia (EK) v stredu (2. júla) navrhla ako záväzný klimatický cieľ pre rok 2040 zníženie emisií oxidu uhličitého (CO2) o 90 percent v porovnaní s rokom 1990. Ako informovala podpredsedníčka EK Teresa Riberaová, tento krok bol predstavený napriek výhradám niektorých členských štátov Európskej únie (EÚ) ktoré žiadali jeho odloženie, píšu Správy STVR.
Istota pre investorov
Stanovenie klimatického cieľa na rok 2040 má podľa Komisie „poskytnúť istotu investorom, inováciám, posilniť vedúce postavenie európskych podnikov v priemysle a zvýšiť energetickú bezpečnosť Európy“. Má tiež posilniť predvídateľnosť a stabilitu, ktorú investori a podniky potrebujú pri prechode EÚ na čistú energiu.
Komisia sa opiera aj o najnovší prieskum Eurobarometra, ktorý tento týždeň ukázal silnú podporu opatreniam v oblasti klímy. Podľa neho až 85 percent občanov EÚ považuje zmenu klímy za vážny problém a 81 percent podporuje cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.
Čo bude nasledovať?
Návrh teraz musí získať súhlas členských štátov aj Európskeho parlamentu. Zatiaľ čo predchádzajúce klimatické ciele EÚ vyžadovali aj jednomyseľné schválenie šéfmi štátov a vlád, teraz sa podľa informácií ČTK rokovania na samite EÚ nestihnú.
Dánske predsedníctvo Rady EÚ by totiž chcelo mať súhlas s návrhom na stole už v septembri, na rokovaní ministrov životného prostredia. Najbližší samit Európskej rady sa pritom koná až na konci októbra.
EÚ chce klimatickú neutralitu
90-percentné zníženie emisií je celoeurópsky cieľ, pričom každá krajina ho môže mať stanovený inak, no celkovo je potrebné sa dostať k tejto hodnote. Stanovenie tohto čiastkového cieľa na rok 2040 má zabezpečiť dosiahnutie hlavného deklarovaného cieľa dvadsaťsedmičky, a to takzvanej uhlíkovej neutrality do roku 2050.
EÚ je podľa vlastných slov na dobrej ceste k dosiahnutiu aj svojho bližšieho cieľa, ktorým je zníženie emisií o 55 percent do roku 2030 oproti roku 1990.
Čo to znamená pre domácnosti?
Pre bežné domácnosti na Slovensku aj v celej EÚ znamená navrhovaný klimatický cieľ na rok 2040 sériu zásadných a hmatateľných zmien, ktoré sa v nasledujúcich rokoch dotknú dvoch kľúčových oblastí ich života, a síce bývania a dopravy. Hoci sa cieľ znížiť emisie o 90 percent môže zdať ako vzdialená politika, v praxi urýchli transformáciu, ktorú už zažívame.
V oblasti bývania to bude znamenať obrovský tlak na ukončenie vykurovania fosílnymi palivami. Pre domácnosti to v praxi znamená, že staré plynové kotly či kotly na uhlie budú musieť v nasledujúcich rokoch postupne nahradiť modernejšími a ekologickejšími riešeniami. Tými sú predovšetkým elektrické tepelné čerpadlá, ktoré využívajú energiu z okolitého prostredia. S tým súvisí aj potreba masívneho zatepľovania starších rodinných domov a bytoviek, aby sa ich spotreba energie na vykurovanie čo najviac znížila.
V oblasti dopravy tento cieľ v podstate potvrdzuje a spevňuje plán na ukončenie predaja nových áut so spaľovacími motormi po roku 2035. Pre ľudí to znamená, že novými autami kupovanými v budúcnosti budú takmer výhradne elektromobily. Súčasťou tejto zmeny bude aj veľký tlak na posilnenie a skvalitnenie verejnej dopravy, aby sa stala atraktívnou alternatívou k individuálnemu cestovaniu autom.
Po finančnej stránke to pre domácnosti predstavuje dvojaký dopad. Krátkodobo to bude znamenať potrebu značných počiatočných investícií – kúpa elektromobilu, inštalácia tepelného čerpadla či zateplenie domu sú nákladné záležitosti. Práve preto sa očakáva, že EÚ a jednotlivé štáty budú tieto zmeny podporovať dotáciami a výhodnými úvermi. Z dlhodobého hľadiska by však mali tieto zmeny priniesť výrazné úspory, keďže prevádzkové náklady na elektrinu pre auto a kúrenie sú zvyčajne podstatne nižšie ako neustále sa meniace náklady na benzín, naftu či plyn.
Celkovým cieľom tejto transformácie je nielen ochrana klímy, ale aj to, čo EK nazýva zvýšením energetickej bezpečnosti Európy. Pre občanov to má v konečnom dôsledku priniesť zdravšie životné prostredie s čistejším ovzduším a v dlhodobom horizonte aj modernejšiu, efektívnejšiu a lacnejšiu prevádzku domácností a dopravy, ktorá nebude závislá od dovozu palív z nestabilných regiónov.
Prečítajte si tiež
Obnoviteľné zdroje sú našou budúcnosťou, či sa nám to páči alebo nie. A hoci majú mnohých kritikov, v mnohých krajinách „zelená“ energetická transformácia už prebieha, a čo navyše – funguje.
Pre mnohých prekvapivým príkladom sú Spojené štáty americké. Podľa najnovšej mesačnej správy amerického Úradu pre energetické informácie (EIA), ktorá obsahuje dáta do konca apríla 2025, sa najmä solárna energia stáva čoraz dominantnejším hráčom v energetickom mixe krajiny.
Správa, na ktorú upozornila kampaň SUN DAY, potvrdzuje, že solárna energia je naďalej najrýchlejšie rastúcim zdrojom elektriny v USA. Len v apríli samotnom sa výroba z veľkých solárnych elektrární medziročne zvýšila o 39,3 percenta, zatiaľ čo malá strešná fotovoltika narástla o 11,8 percenta.
Dokopy tak solárna energia v apríli vyrobila o 31,3 percenta viac elektriny ako pred rokom a po prvýkrát v histórii zabezpečila až 10,7 percenta celkovej elektrickej produkcie v krajine.
Podrobnejšie si o tejto téme môžete prečítať v samostatnom článku na tomto odkaze.
