Prezident SR Peter Pellegrini predpokladá, že sa napokon nájde dohoda a Slovensko podporí v poradí osemnásty balík sankcií Európskej únie proti Rusku. Postoj premiéra Roberta Fica (Smer-SD), ktorý podmieňuje podporu sankcií vyriešením energetických otázok, vníma ako legitímnu vyjednávaciu taktiku. Uviedol to v nedeľnej relácii televízie TA3 V politike, píše denník Teraz.sk.
Dohoda sa napokon nájde
Podľa hlavy štátu predseda vlády korektne stanovil podmienky, že nemá problém podporiť sankcie, ak Slovensko dostane garancie týkajúce sa energetickej bezpečnosti a cien plynu. „Dnes to skôr vnímam tak, že premiér počas rokovaní o osemnásteho balíku využíva situáciu, aby niečo pre Slovensko vybavil,“ vyhlásil Pellegrini s tým, že v tejto situácii by Fica nekritizoval.
Predpokladá, že Európska komisia bude donútená viac sa zaoberať Slovenskom, čo v konečnom dôsledku povedie k dohode a podpore sankčného balíka. Pripomenul tiež, že Slovensko doteraz nikdy nezablokovalo prijatie žiadneho sankčného balíka.
Slovensko zostáva v NATO
Premiérove nedávne vyjadrenia o neutralite podľa prezidenta rezonovali iba v čase, keď ich vyslovil. Tvrdí, že na samite v Haagu ho s nimi nikto z partnerov nekonfrontoval a Slovensko za stolom sedelo ako riadny člen NATO.
Pripustil však, že takéto debaty môžu spôsobiť, že investori sa budú na Slovensko pozerať so „zdvihnutým obočím“, a preto treba s podobnými témami narábať opatrne. „Dnes to nie je téma. Slovensko je riadny člen EÚ aj NATO a pevne verím, že sa na tom ešte dlho nič nezmení,“ dodal.
V súvislosti s výsledkami samitu NATO tiež pripomenul, že termín na zvýšenie výdavkov na obranu na päť percent HDP sa predĺžil z pôvodných piatich na desať rokov, teda do roku 2035. Argumentoval, že bolo potrebné zohľadniť aj kapacitu zbrojárskeho priemyslu.
Zároveň vyjadril želanie, aby sa svetoví lídri venovali čo najskôr dosiahnutiu mieru, aby sa nemusel „vynútiť zvýšenou zbrojnou aktivitou“.
Vyjadril sa aj o Ukrajine
Prezident sa vyjadril aj k stretnutiu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Potvrdil, že návštevu Ukrajiny plánuje, no chce, aby mala konkrétny obsah a výsledok, nielen formálny charakter. Želal by si, aby sa počas nej podarilo vyslať pozitívny signál alebo dospieť k dohode v nejakej spornej otázke.
Neprehliadnite
Vzťahy medzi premiérom Ficom a prezidentom Zelenským označil za napäté, čo je podľa neho spôsobené rozhodnutím Ukrajiny nepokračovať v tranzite plynu.
Prečo sa premiér prikláňa k neutralite?
Premiér Robert Fico veľmi nemilo prekvapil vyhlásením, že by Slovensku v dnešnej dobe prospela neutralita. Predseda vlády reagoval na otázky médií, s akým postojom ide na stretnutie k prezidentovi.
Má pocit, že sa vo svete „hýbu ľady“. V súčasných, podľa neho nezmyselných časoch zbrojenia, keď si zbrojárske firmy „mädlia ruky“ podobne ako farmaceutické firmy počas pandémie, by Slovensku veľmi svedčala neutralita.
Dodal, že otázku neutrality Slovenska nastolil „veľmi oficiálne a veľmi jasne“, no zároveň priznal, že takéto rozhodnutie, „bohužiaľ, nie je v jeho rukách“. Tieto slová spôsobili otrasy naprieč celým geopolitickým spektrom, pričom na ne upozornili aj renomované zahraničné médiá.
Pochopiteľne, tieto slová zarezonovali celým politickým spektrom. Hlavne reakcia opozície na seba nenechala dlho čakať. Šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka označil premiérove vyjadrenie za škandalózne a blúznenie. Zdôraznil, že neutralita v realite znamená jediné, a síce vystúpenie Slovenska z NATO, čo je pre bezpečnosť krajiny absolútne kľúčové. Šimečka obvinil Fica, že spochybňuje celé zahraničnopolitické ukotvenie krajiny a „podhadzuje nás Putinovi“.
Nepriamo, no jasne, zareagoval aj koaličný partner a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok. Pripomenul, že všetci traja najvyšší ústavní činitelia, vrátane Roberta Fica, podpísali memorandum o jasnom ukotvení Slovenska v Európskej únii a NATO. Zdôraznil, že členstvo v Aliancii poskytuje Slovensku bezpečnostný dáždnik a strana Hlas bude aj naďalej garantom toho, že sa krajina od tohto smerovania neodkloní.
Navyše, ak by Slovensko naozaj vystúpilo z NATO, paradoxne by muselo svoje výdavky na obranu ešte výrazne navýšiť, aby dokázalo samostatne zaistiť svoju bezpečnosť.
Prečítajte si tiež
Ficove nedávne vyjadrenia (aj činy) jasne ukazujú, že sa zdráha prikývnuť na akékoľvek opatrenia, ktoré by mohli „poškodiť“ Rusku. Inak tomu nie je ani v prípade zákazu ruského plynu, ktorý Európska únia plánuje od roku 2028. Hoci svoj nesúhlasný postoj odôvodňuje výrazným rastom cien komodity, ako aj jej možným nedostatkom, Brusel má na situáciu úplne iný pohľad.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
