V súčasnosti až 33,2 % obyvateľov Slovenska dostáva určitú formu dôchodkovej dávky, čo je najvyšší podiel v celej Európskej únii, kde priemer dosahuje len 27,2 %. Podľa najnovších údajov Eurostatu za rok 2023 ide o výrazný ekonomický problém, ktorý analytici prirovnávajú k dramatickej situácii, ktorou pred rokmi prešlo Grécko po kolapse svojho sociálneho systému. Slovensko má dnes približne 1,82 milióna dôchodcov, medziročne ich počet vzrástol o viac než 45-tisíc osôb.
Rekordný podiel dôchodcov ohrozuje ekonomickú stabilitu krajiny
Prudké zvyšovanie počtu dôchodcov zaťažuje slovenskú ekonomiku, pretože verejné výdavky na starobné dôchodky vzrástli z 6,5 % HDP v roku 2021 na 7,6 % HDP v 2023. Takéto tempo neúnosne zvyšuje tlak na finančný stav krajiny. Významným faktorom, ktorý prispieva k rekordnému podielu dôchodcov, je nízka veková hranica odchodu do penzie a nadpriemerný podiel poberateľov invalidného dôchodku oproti iným štátom Európy.
Najviac znepokojuje situácia v kategórii obyvateľov vo veku 50 až 74 rokov. Na Slovensku sú medzi nimi až 55 % príjemcami dôchodkov, čím výrazne prekonávajú európsky priemer (45 %). Napríklad Grécko, ktoré bolo pred časom nútené realizovať hlboké reformy a škrty vo sfére sociálneho zabezpečenia, dokázalo znížiť podiel príjemcov dôchodkov v rovnakej vekovej skupine len na 33 %. Akékoľvek podobné reformy na Slovensku by v súčasnosti znamenali, že by približne 350-tisíc dôchodcov prišlo o verejnú podporu.
Podľa analytikov z inštitútu Dáta bez pátosu skutočný problém nepredstavujú iba samotné dôchodkové dávky, ale predovšetkým vysoký podiel tzv. „papierových invalidov“ a relatívne veľkorysý systém podpory chorých a zdravotne znevýhodnených ľudí. Aktuálne sa u nás na tieto účely vynakladá až 25 % všetkých sociálnych výdavkov, čo je približne o 1,5 miliardy eur ročne viac v porovnaní so štandardom v EÚ.
Ďalšou komplikáciou pre slovenské verejné financie je tzv. „trinásty dôchodok“, ktorý zaviedlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Ten znamená ďalšie výdavky v ročnom objeme približne jednej miliardy eur a ešte viac zhoršuje udržateľnosť systému.
Dôchodková reforma už nie je politická voľba, ale ekonomická nevyhnutnosť
Na rozdiel od krajín ako Dánsko, ktoré úspešne zvládajú dôsledky starnutia obyvateľstva tým, že zvyšujú vekovú hranicu odchodu do penzie a lepšie manažujú počet invalidných dôchodcov, Slovensko zatiaľ nereagovalo dostatočne na demografické trendy a ekonomickú realitu. Bez uskutočnenia rýchlych a dôsledných reforiem je podľa expertov scenár cesty ku gréckemu kolapsu sociálneho systému prakticky nevyhnutný.
Analytici upozorňujú, že ide o problém čírej matematiky: populácia krajiny rýchlo starne, dôchodcov neustále pribúda a ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí financujú dôchodkové dávky svojimi daňovými odvodmi, je čoraz menej. Systém v súčasnej podobe dlhodobo nevyhnutne smeruje k nelichotivému scenáru systematického prehlbovania verejného dlhu a možného následného finančného kolapsu.
Experti preto vyzývajú vládu aj spoločnosť k otvorenej diskusii a predovšetkým k rýchlym a odvážnym krokom v rámci dôchodkovej reformy. Bez okamžitého riešenia by súčasnú situáciu mohli najviac pocítiť práve budúce dôchodcovské generácie, ktoré by v dôsledku toho dostávali výrazne nižšie dávky, než sú krajania dnes zvyknutí. Ak sa nestane potrebná systémová zmena, Slovensku reálne hrozí ekonomický scenár podobný tomu gréckemu, ktorý svojho času otriasol celou Európou. Čas na reakciu je podľa dostupných údajov práve teraz.
