Minister financií Ladislav Kamenický intenzívne pracuje na zásadných opatreniach, ktoré majú významne znížiť deficit štátu. Zavádzanie týchto zmien formuje jeden z najkomplexnejších konsolidačných balíkov súčasnej vlády. Ak sa naplnia súčasné očakávania rezortu financií, úsporné kroky by mali prekročiť hodnotu 2,3 miliardy eur.
Prirodzene, tento objem ďaleko prekonáva pôvodne plánovaných 850 miliónov eur, s ktorými rezort rátal ešte začiatkom roka. Hoci termín na schválenie návrhu rozpočtu je stanovený na 20. august, rokovania medzi koaličnými partnermi prebiehajú komplikovane a ich výsledok ostáva neistý.
Koaličné napätie komplikuje konsolidačné snahy
Rokovania o ozdravnom balíku vládnych financií, ktorý je súčasťou nového návrhu rozpočtu, sú podľa dostupných informácií veľmi náročné. Minister Kamenický dal krátko pred termínom vládnej dohody jasne najavo, že nechce ďalšie zvyšovanie daní občanom, keďže považuje za dostatočné súčasnú daňovú záťaž, ktorú štát už zaviedol.
Naopak, jeho snaha smeruje k optimalizácii štátnych výdavkov. Medzi potenciálnymi opatreniami sa však opakovane objavuje téma zvýšenia dane z hazardných hier, ktorej zavedenie aktuálne podporuje rezort financií.
Napriek tomu stále neexistujú bližšie detaily o konečnej štruktúre úsilia na zníženie deficitu. Celkovo bolo počas rokovaní údajne predstavených už viac ako šesťdesiat rôznych opatrení, ktoré by spolu priniesli až tri miliardy eur. Prijateľná kombinácia pre všetky tri vládne subjekty, ktorými sú Smer-SD, SNS a Hlas, ale zatiaľ nebola dosiahnutá.
Koaličné strany totiž v tejto otázke majú odlišné politické priority, čo komplikuje spoločný postup. Podľa dostupných vyjadrení SNS odmieta zvyšovanie výdavkov na obranu a ďalšie zvyšovanie daňovej záťaže pre obyvateľstvo. Predsedníctvo SNS a jej líder Andrej Danko požadujú jasné stanovenie zdrojov, ktoré pokryjú rastúci deficit rozpočtu. Naopak strana Hlas zdôrazňuje, že je pripravená spolupracovať na zodpovednom riešení otázky, no zároveň apeluje na potrebu predchádzať chaotickým rokovaniam a rýchlym rozhodnutiam na poslednú chvíľu.
Premiér Robert Fico, líder Smeru-SD a najvýznamnejší predstaviteľ súčasnej vlády, opakovane varuje svojich partnerov pred dôsledkami prípadného zlyhania rokovaní o rozpočte, ktoré by podľa neho znamenalo kolaps koalície.
Najvyšší predstavitelia Smeru pritom uviedli, že odmietajú akékoľvek opatrenia ohrozujúce zachovanie sociálnych štandardov občanov, konkrétne zdôrazňujú udržanie 13. dôchodkov ako zásadnú prioritu strany. Bez dohody by štát musel podľa platného zákona o dlhovej brzde pristúpiť k núdzovému opatreniu vo forme zavedenia vyrovnaného rozpočtu, čo by dramaticky obmedzilo možnosti výdavkov v jednotlivých rezortoch.
Rozhodujúce termíny už čoskoro prinesú ďalšie napätie
Časové rámce prijatia štátneho rozpočtu predstavujú pre kabinet Roberta Fica mimoriadnu výzvu. Najbližší stanovený termín – 20. august, keď má minister financií pripravený návrh predložiť vláde, je odsúhlasený samotným rezortom. Parlament by mal rozpočet formálne odhlasovať najneskôr 21. novembra 2023. Táto termínová hranica podľa vládnych úradníkov zostáva neprekročiteľná, ak chcú politici predísť komplikáciám v podobe núteného aktivovania mechanizmov dlhovej brzdy.
Pokiaľ parlament tento termín nestihne, Slovensko bude musieť čeliť rozpočtovému provizóriu. Táto situácia by znemožnila dlhové financovanie rozpočtového deficitu a mohla viesť k závažnému obmedzeniu prevádzky štátnych inštitúcií a úradov. Premiér Robert Fico v tomto kontexte otvorene deklaruje, že je zásadne proti krajnej alternatíve, ktorou by bolo provizórne financovanie.
Predstavitelia všetkých troch politických strán sa momentálne nachádzajú v intenzívnej fáze rokovaní. Osud rozpočtu preto stojí a padá na schopnosti koaličných lídrov zhodnúť sa na spoločnej stratégii, ktorá zohľadní priority všetkých dotknutých strán.
Prečítajte si tiež
Kritické hlasy zo strán koaličných partnerov čoraz hlasnejšie varujú, že pokiaľ prezident Smeru-SD nedokáže nájsť s ministrami z SNS a Hlasu kompromis, následný politický konflikt a neistota môžu ohroziť ďalšie fungovanie terajšej vlády. Ako vyplýva z výroku premiéra, neistota ohľadom prijatia rozpočtu môže viesť až k rozpadu súčasnej koalície a politickej kríze so závažnými následkami pre celú hospodársku i politickú stabilitu Slovenska.
Dôsledky konsolidácie budú cítiť hlavne ľudia
Bez ohľadu na výsledok aktuálnych rokovaní je už dnes jasné, že pripravovaná konsolidácia a súvisiace zmeny zasiahnu životy občanov. Ak sa nepodarí realizovať zamýšľanú optimalizáciu výdavkov a zvýšenie príjmov zo zdaňovania hazardu, mohlo by to vyvolať tlak na existujúce sociálne opatrenia.
Ak sa, naopak, koalícia rozhodne pre opatrenia, ktoré výrazne nezasiahnu do životnej úrovne ľudí, vláda bude musieť hľadať kompromis v sťaženejších podmienkach a pokračovať v hľadaní dostatočných úspor na iných miestach.
Najbližšie dni preto ukážu schopnosť vládnej koalície efektívne zvládnuť rozpočtovú krízu. Zostáva otvoreným otáznikom, či sa ministrom podarí spoločnými rokovaniami dosiahnuť rovnováhu medzi politickou stabilitou, potrebnými opatreniami v oblasti konsolidácie verejných financií a ochranou sociálnych benefitov pre občanov. Rozhodnutie zákonodarcov v závere roka rozhodne nielen o budúcom hospodárení štátu, ale aj o tom, ako výrazne pocítia novú vlnu úspor bežní ľudia.
