Skutočnosť, že veľká časť Slovákov na tom po finančnej stránke nie je zrovna najlepšie, je známa asi každému. Napriek tomu však mnohých iste zarazí nová štatistika, ktorá sa pozrela na naše úspory. Žiaľ, dostatočné rezervy u slovenských občanov nie sú bežnou vecou. Práve naopak, väčšina má odložené veľmi nízke, a teda nedostatočné množstvo peňazí. Konkrétne to vyplýva z údajov VÚB banky, na ktoré upozornili Správy STVR.
Až približne dve tretiny ľudí nedsponujú sumou vyššou ako tisíc eur, ktorú by mohli použiť v prípade nečakaných výdavkov alebo straty príjmu. Odborníci pritom zdôrazňujú, že ideálnou finančnou rezervou by mal byť 6-násobok mesačného príjmu.
Väčšina má priam žalostné (či nulové) úspory
Ak má človek čistý mesačný príjem 1 500 eur, mal by si každý mesiac odložiť aspoň 150 eur, čo predstavuje 10 percent z výplaty. Tento prístup pomáha vytvárať tzv. finančný vankúš, ktorý môže poskytnúť istotu a stabilitu v prípade krízových situácií. Dôležité je myslieť dopredu a pripraviť sa na udalosti, ako sú strata zamestnania, porucha domácich spotrebičov alebo iné nečakané výdavky.
No žiaľ, nejde o pravidlo, ktoré by sa bežne dodržiavalo. V skutočnosti len malá časť populácie na Slovensku má vytvorenú rezervu, ktorá by porkyla aspoň zopár mesiacov života bez príjmu. Približne 65 percent ľudí má buď žiadne úspory, alebo len minimálnu rezervu do výšky tisíc eur. Finančnú rezervu vo výške 6-tisíc eur, ktorá by mohla postačovať na preklenutie zhruba pol roka, má k dispozícii len 15 percent Slovákov. Zvyšnú časť populácie (okolo 20 percent) tvoria osoby, ktoré majú uschované úspory vo výške 6- až 12-tisíc eur.
Ľudia by aj šetrili, no nemajú z čoho
Jedným z hlavných dôvodov, prečo si ľudia nevytvárajú vyššie rezervy, je stále nízka úroveň príjmov. Slovensko v rámci Európskej únie (EÚ) patrí medzi štáty s relatívne nízkou mzdovou úrovňou. Ďalším faktorom je kultúrne nastavenie – mnohí ľudia preferujú okamžitú spotrebu pred dlhodobým šetrením. Namiesto toho, aby si peniaze odložili či ich investovali, radšej kúpia nový telefón, auto či dovolenku.
Ďalším smutným faktom je, že podľa štatistík si viac ako 100 eur mesačne dokáže odložiť len 44 percent Slovákov. Na opačnej strane spektra je približne 19 percent ľudí, ktorí mesačne usporia menej ako 20 eur.
Taktiež stojí za zmienku, že ak ľudia vôbec šetria, robia tak nielen kvôli vytvoreniu finančnej rezervy, ale aj s cieľom uskutočniť väčšie nákupy, ako je napríklad kúpa nehnuteľnosti či auta.
Kde sú úspory najvýhodnejšie?
Všeobecne na Slovensku pretrváva konzervatívny postoj k správe úspor. Väčšina ľudí si peniaze odkladá len na bežné alebo sporiace účty, kde sa ich hodnota v čase prakticky nezvyšuje (zvyčajne kvôli nízkym úrokom a vysokej inflácii).
Takýto spôsob uchovávania úspor teda postačuje v prípade krátkodobých rezerv, no pri dlhodobom horizonte je neefektívny, najmä vzhľadom na zmienenú infláciu, ktorá znižuje kúpnu silu peňazí. Dlhodobé úspory by preto mali byť umiestňované do finančných produktov s vyšším výnosovým potenciálom, ktoré dokážu udržať alebo zvýšiť reálnu hodnotu peňazí.
Dobrou správou však je, že popularita týchto finančný produktov na Slovensku postupne rastie – čoraz viac ľudí prejavuje záujem o sporenie formou investovania. Minulá výkonnosť investičných produktov pritom dokazuje, že dlhodobé investovanie môže byť náramne výnosné, čo motivuje čoraz viac ľudí vložiť svoje úspory do fondov či iných investičných nástrojov.
V súčasnosti investuje už vyše milión Slovákov, čo naznačuje postupnú zmenu v prístupe k správe osobných financií.
