Organizácia Spojených národov v stredu varovala, že pravdepodobnosť prekročenia kľúčovej hranice globálneho otepľovania 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu priemeru dosiahla 70 % počas rokov 2025 až 2029. Uviedla to vo svojej najnovšej klimatickej správe Svetová meteorologická organizácia (WMO), ktorá patrí pod OSN.
Svet sa približuje kritickým úrovniam otepľovania
Najnovšie prognózy, ktoré zostavuje britská Met Office na základe údajov zo svetových klimatických centier, predpokladajú, že priemerná globálna teplota v rokoch 2025 až 2029 prekročí predindustriálne (1850–1900) hodnoty o 1,2 až 1,9 stupňa Celzia. Správa zároveň odhaduje na 70 % pravdepodobnosť, že celkový priemerný vzostup teplôt bude vyšší ako 1,5 stupňa Celzia. V dlhodobom horizonte odborníci očakávajú, že táto kľúčová hranica bude natrvalo prekonaná koncom dekády alebo začiatkom 30. rokov tohto storočia.
Experti zároveň upozorňujú, že pravdepodobnosť, že aspoň jeden rok medzi rokmi 2025 až 2029 prekoná rekordný rok 2024 ako najteplejší rok vôbec, je dokonca na úrovni 80 percent. Súčasná prognóza prvý raz ukázala viac než nulové riziko (hoci len na úrovni jedného percenta), že v niektorom roku počas nasledujúcej päťročnice dôjde aj k extrémnemu otepleniu až o 2 stupne Celzia, čo odborníci považujú za vážne znepokojivú správu.
Extrémne klimatické udalosti
Správa OSN súčasne zdôraznila vážne ekonomické dôsledky, ktoré budú spojené s rastom priemerných teplôt. Častejšie horúčavy, suchá, zrážkové extrémy a rýchlejšie topenie ľadovcov výrazne ovplyvnia ekonomickú aktivitu, narušia každodenný život a negatívne zasiahnu ekosystémy. Nedávne udalosti vrátane horúčav v Číne s teplotami vyše 40 stupňov Celzia, extrémnych horúčav so 52 stupňami Celzia v Spojených arabských emirátoch a smrteľných búrok v Pakistane upozornili na krátkodobé dôsledky súčasných teplotných rekordov.
Z dlhodobejšej perspektívy sa očakávajú výraznejšie zmeny v sezónnych zrážkach a teplotách. Podľa dlhodobých klimatických predpovedí sa má situácia naďalej zhoršovať najmä v Arktíde, kde sa budú teploty zvyšovať rýchlejšie ako v ostatných častiach sveta. Zmeny spôsobia ďalšie topenie morského ľadu, a to najmä v pobrežných moriach ako Barentsovo, Beringovo a Ochotské more.
Naliehavá nutnosť prechodu na obnoviteľné zdroje energie
Klimatológovia a experti sa zhodujú, že cieľ udržania otepľovania pod hranicou 1,5 stupňa – stanovený Parížskou klimatickou dohodou z roku 2015 – bude naďalej nedosiahnuteľný, pokiaľ globálne emisie skleníkových plynov budú pokračovať súčasným trendom. Kľúčovou podmienkou toho, aby sa zabránilo ďalšiemu narastajúcemu poškodeniu klímy, zostáva urýchlený odklon od fosílnych palív a prechod na čistú energiu.
Zatiaľ čo Európska únia už predpokladá dosiahnutie hranice 1,5 stupňa Celzia najneskôr v polovici roku 2029, medzinárodní odborníci zdôrazňujú, že zníženie emisií CO2 musí byť okamžité a razantné. Správa OSN uvádza, že presmerovanie ekonomickej aktivity od ropy, uhlia a plynu k obnoviteľným zdrojom energie je od roku 2025 absolútne nevyhnutné na udržanie stabilného a bezpečného klimatického prostredia pre globálnu ekonomiku a ľudstvo.
