Ceny benzínu a nafty by podľa niektorých prognóz mohli v dohľadnej dobe klesať. V uplynulom týždni však došlo k presnému opaku, teda aspoň pri benzínoch. Zatiaľ čo nafta počas 20. týždňa pokračovala v trende zlacňovania (už šiesty týždeň po sebe), benzíny zdraželi. Vyplýva to z výsledkov Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR).
V polovici mája sa priemerná cena motorovej nafty dostala na úroveň 1,388 eura za liter, takže sa už tretí týždeň po sebe drží pod psychologickou hranicou 1,40 eura. Zároveň ide o najnižšiu úroveň od januára 2022. Prémiová motorová nafta, ktorá v predchádzajúcich týždňoch taktiež zlacňovala, zaznamenala mierny nárast a aktuálne sa predáva za 1,587 eura za liter.
Ceny benzínov v sledovanom období zvýšili. Bežný benzín s oktánovým číslom 95 sa predával za priemernú cenu 1,494 eura za liter, čo predstavuje nárast o viac ako jeden cent v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. Prémiové benzíny (s oktánovým číslom 98–100) dosiahli priemernú cenu 1,698 eura za liter, pričom samostatne sledovaný benzín 98 sa predával za 1,705 eura. Benzíny sa tak v polovici mája predávali za najvyššie ceny za posledných päť týždňov.
No aj napriek aktuálnemu zdraženiu benzínov zostávajú ceny väčšiny pohonných látok pod úrovňami z rovnakého obdobia minulého roka. Benzín 95 aj motorová nafta boli medziročne lacnejšie v priemere o 8 percent.
Ako sú na tom alternatívne palivá?
Vývoj cien nie je všade rovnomerný. Zatiaľ čo niektoré palivá klesajú, iné zaznamenávajú nárast. To platí aj pre plynné alternatívne palivá. Cena LNG (skvapalnený zemný plyn) sa v 20. týždni znížila o 3,6 centa na úroveň 1,614 eura za kilogram. LPG (skvapalnený ropný plyn) klesol len o desatinu centu a predával sa za 0,701 eura za liter. Rovnako mierny pokles zaznamenalo aj CNG (stlačený zemný plyn), ktoré sa predávalo za 1,660 eura za kilogram.
Výnimku medzi alternatívnymi palivami predstavoval bioLNG, teda nefosílny, ekologický plyn. Jeho cena sa v sledovanom týždni zvýšila o takmer 3 centy na 1,876 eura za kilogram. Napriek aktuálnemu rastu je však v medziročnom porovnaní najvýraznejšie lacnejší, konkrétne o 26,5 percenta oproti máju 2024.
Cena vodíka zostala nezmenená na úrovni 21,60 eura za kilogram. Rovnako stabilná bola aj cena elektrickej energie určenej na nabíjanie elektromobilov. Nabíjanie pri AC rýchlosti stálo 0,41 eura za 1 kWh.
Z hľadiska medziročného vývoja stúpla cena LNG o 5,2 percenta, CNG o 3,8 percenta a LPG o 1 percento. Výnimku tvorí len bioLNG, ktoré si zachováva dlhodobý pokles.
Ceny benzínu a nafty majú klesať
S prihliadnutím na aktuálne dianie vo svete viacerí odborníci očakávajú, že ceny pohonných hmôt budú v dohľadnej budúcnosti skôr klesať, než stúpať. Globálne zmeny v ropnom priemysle, stupňujúce sa geopolitické napätie a vnútorné rozpory v OPEC-e vytvárajú podmienky, ktoré by mohli priniesť motoristom výrazne lacnejšie tankovanie.
Jeden z hlavných motorov rastu americkej ťažby ropy, teda Permská panva na juhu USA, začína po dvoch dekádach intenzívnej ťažby vykazovať známky vyčerpania. Toto rozsiahle ložisko, ktoré sa rozprestiera medzi Texasom a Novým Mexikom, dnes produkuje viac ako polovicu celkovej ropy v USA. Ak by bola samostatným štátom, stala by sa štvrtým najväčším producentom ropy na svete.
Permská panva pozostáva z dvoch hlavných rezervoárov, menovite Midland a Delaware. Prvý z nich je už vyťažený z dvoch tretín, druhý má ešte približne polovicu kapacity k dispozícii. Ani najmodernejšie technológie nedokážu úplne obísť geologické limity ložísk, a preto tempo rastu americkej produkcie postupne slabne. To otvára priestor pre rastúci vplyv OPEC-u na svetový trh.
OPEC, teda Organizácia krajín vyvážajúcich ropu, pritom plánuje navýšiť produkciu o 411 000 barelov denne (1 barel = 159 litrov). Pridajú sa najmä Rusko, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Irak, Alžírsko, Kazachstan a Omán.
Kartel však zároveň čelí vnútorným sporom. Niektoré štáty totiž nedodržiavajú dohodnuté kvóty, čím poškodzujú krajiny, ktoré sa snažia pravidlá rešpektovať. Pochopiteľne, táto situácia buduje silné napätie, hlavne zo strany Saudskej Arábie, ktorá v rámci OPEC-u kľúčovým hráčom.
Do celkovej rovnice vstupujú aj ďalšie faktory, vrátane recesie v USA, oslabeného dolára a neschopnosti OPEC-u udržať jednotný kurz. Spolu vytvárajú tlak na pokles cien ropy, ktorý sa už prejavuje aj na svetových trhoch s palivami.
Pre slovenských motoristov to znamená pozitívny výhľad. Ceny benzínu a nafty sa už teraz pohybujú na najnižších úrovniach za posledné štyri roky, pričom ak trend poklesu cien ropy vydrží, môže sa zopakovať situácia z pandemických rokov 2020 a 2021. Vtedy sa benzín predával tesne nad hranicou jedného eura a nafta dokonca pod 1 euro za liter.
Radovať sa však nebudeme dlho
Žiaľ, ak by aj došlo na nižšie ceny benzínu a nafty, tento trend by pravdedobne trval len chvíľu. V roku 2027 totiž Európska únia (EÚ) plánuje zaviesť nové podmienky v rámci svojej klimatickej politiky.
Kým v súčasnosti sú ceny benzínu a nafty ovplyvňované hlavne vývojom na svetových trhoch, od roku 2027 sa do popredia dostane úplne nový faktor, a síce systém obchodovania s emisnými povolenkami ETS II. Cieľom tohto systému je do rovnice zahrnúť aj emisie, ktoré vznikajú pri spaľovaní fosílnych palív v doprave či domácnostiach.
Základom systému ETS II je povinnosť nakupovať emisné povolenky za každú tonu CO2, ktorú spôsobia produkty ako benzín či nafta. A žiaľ, firmy, ktoré dodávajú tieto produkty na trh, budú musieť tieto dodatočné náklady premietnuť do koncových cien.
Pri očakávanej cene povolenky 200 eur za tonu CO2 by tak mohlo dôjsť k zdraženiu pohonných látok až o 60 centov na liter. Ak by sa súčasná priemerná cena 95-oktánového benzínu pohybovala okolo 1,50 eura, mohla by po zavedení ETS II narásť na 2,10 eura.
