Štát chystá dôležitú ekonomickú zmenu, vďaka ktorej bude mnohým Slovákom na účet chodiť viac peňazí. Konkrétne dôjde k úprave životného minima, ktoré sa zvýši z 273,99 eura na 284,13 eura mesačne, čo bude mať priamy vplyv na výšku minimálnych dôchodkov, keďže tie sa každoročne prepočítavajú práve na základe tejto veličiny. Od januára 2026 sa preto poberatelia minimálnych penzií môžu tešiť na vyššie dávky, informuje portál Finsider.sk.
Minimálny dôchodok po odpracovaní 30 rokov tvorí 145 percent z výšky životného minima. Z toho vyplýva, že seniori s 30 rokmi dôchodkového poistenia budú od januára 2026 dostávať minimálne 412 eur mesačne (namiesto doterajších 397,30 eura mesačne). Každý mesiac si tak prilepšia o viac ako 14 eur.
Každý ďalší odpracovaný rok pritom znamená dodatočné navýšenie sumy dôchodku. Napríklad pri 40 odpracovaných rokoch dosiahne výška minimálneho dôchodku v roku 2026 až 484,50 eura (namiesto 467,20 eura), pri 50 odpracovaných rokoch 575,40 eura (namiesto 554,90 eura) a pri až 60 odpracovaných rokoch 831,10 eura (namiesto 801,50 eura).
Ako štát určuje nárok na minimálny dôchodok?
Nárok na minimálny dôchodok vzniká tým penzistom, ktorí majú na konte minimálne 30 odpracovaných rokov a dosiahli dôchodkový vek podľa aktuálne platných pravidiel. Započítavajú sa nielen roky odpracované na Slovensku pred rokom 1993, ale aj tie po tomto roku, ak v danom roku dôchodca zarobil aspoň 24,1 percenta priemernej mzdy.
Do výpočtu sa potom započítava aj obdobie dôchodkového poistenia v zahraničí, ak mal poistenec v danej krajine povinnosť odvádzať odvody.
Minimálny dôchodok funguje ako doplnok k zásluhovej penzii. Ak súčet všetkých dôchodkových dávok, na ktoré má žiadateľ nárok, nedosahuje výšku minimálneho dôchodku, štát mu doplatí rozdiel. Dôležité však je, aby penzista požiadal o všetky druhy dôchodkov, na ktoré má nárok, okrem starobného aj predčasný dôchodok, invalidný, vdovský, vdovecký, výsluhový alebo dôchodky z druhého piliera, prípadne z cudziny, pokiaľ sú ekvivalentné slovenským.
Pozor na výnimky
Treba však mať na pamäti, že ak dôchodca požiada o predčasný starobný dôchodok, automaticky stráca nárok na minimálny dôchodok. Ten sa v takom prípade nedorovnáva. Rovnako dôležité je, aby mal žiadateľ zohľadnené všetky príjmy. Pri invalidnom dôchodku sa do hodnotenia celkového príjmu započítava aj dôchodok z druhého piliera.
Sociálna poisťovňa pravidelne prehodnocuje, či poberateľ minimálneho dôchodku nespĺňa podmienky na vyplácanie vyššej zásluhovej penzie. Ak valorizácia dôchodkov (napríklad v januári alebo pri mimoriadnom zvýšení počas roka) spôsobí, že zásluhová výška dôchodku presiahne minimálnu hranicu, poisťovňa prestane doplácať minimálny dôchodok a dôchodca bude poberať len vlastnú zásluhovú penziu.
Neprehliadnite
Zmena životného minima niektorým uškodí
Navýšenie životného minima je všeobecne dobrou správou, no táto zmena nie vždy prospieva všetkým. Spozornieť by mali hlavne žiadatelia o predčasný starobný dôchodok.
V praxi sa totiž od júla bude musieť výška predčasného dôchodku, o ktorú občan žiada, rovnať aspoň 1,6-násobku tejto hodnoty. Hranica sa tak zvyšuje z doterajších 438,40 eura na nových 454,70 eura. „Násobkové pravidlo“ platí od novembra 2022, pričom aj dnes vystupuje ako jedna zo základných podmienok, ktorú musí dotyčná osoba spĺňať v deň podania žiadosti o priznanie predčasného dôchodku.
V prípade, že dôchodok vychádza nižšie, Sociálna poisťovňa žiadosť zamietne, a to dokonca aj v prípade, že budú splnené všetky ostatné podmienky.
Do platnosti potom vstúpi aj nová metodika určovania potrebnej dĺžky obdobia dôchodkového poistenia. Do mája 2023 platilo, že každý, kto chcel získať predčasný dôchodok, musel mať odpracovaných minimálne 40 rokov. Po novom sa táto hranica bude posúvať podľa ročníka narodenia poistenca a jeho všeobecného dôchodkového veku.
Pre osoby narodené v roku 1966 a skôr sa počet potrebných odpracovaných rokov bude zvyšovať spolu so zvyšovaním dôchodkového veku, podľa údajov uvedených v prílohe č. 3a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
U poistencov narodených v roku 1967 a neskôr bude výpočet odpracovaných rokov závisieť od aktuálne platnej strednej dĺžky života. Všeobecný dôchodkový vek pre tieto osoby sa bude určovať na základe výpočtového vzorca uvedeného v prílohe č. 3c spomínaného zákona, pričom presnú hodnotu bude každoročne určovať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Na výpočet požadovaného počtu rokov poistenia sa bude uplatňovať rozdiel medzi všeobecným dôchodkovým vekom a číslom 23. Toto číslo predstavuje rozdiel medzi dôchodkovým vekom poistencov v roku 2023 (63 rokov) a vtedy platnými 40 rokmi poistenia.
Ak v čase posudzovania nároku ešte nie je známy konkrétny dôchodkový vek pre daný ročník, použije sa tzv. domnelý vek, teda posledný známy dôchodkový vek zvýšený o dva mesiace za každý rok rozdielu v ročníku narodenia.
