Slovenské domácnosti sa musia pripraviť na ďalšie výrazné zmeny, ktoré môžu viesť ako k drahšiemu, tak aj lacnejšiemu životu. Tentokrát sa týkajú energetiky, presnejšie elektriny. Od 1. júla totiž vstúpi do platnosti nový spôsob výpočtu platieb za prístup do elektrickej distribučnej siete. Kde budú dopady najsilnejšie, čo hovoria odborníci a ako to vlastne celé bude fungovať podrobne rozpísal portál Živé.sk.
Najväčší dopad bude mať systém na území stredného Slovenska, kde doteraz platili domácnosti v sadzbách D5, D6 a D7 pevný mesačný poplatok. Po novom sa bude výška platby počítať podľa veľkosti hlavného ističa, konkrétne ako súčin počtu fáz, ampérovej hodnoty ističa a jednotkovej tarify 0,1373 eura za ampér.
Zmena sa týka predovšetkým domácností s elektrickým vykurovaním alebo víkendovým využívaním elektriny. Ide približne o 80 000 odberateľov, ktorých aktuálne eviduje Stredoslovenská distribučná (SSD).
Nový výpočet elektriny = nové faktúry
SSD odhaduje, že viac ako 70 percent domácností bude po novom platiť rovnakú alebo nižšiu sumu ako doteraz. V prípade 22 percent domácností sa očakáva nárast platieb približne o 3 eurá mesačne. Zvyšných 8 percent odberateľov so zbytočne predimenzovanými ističmi spoločnosť upozornila na možnosť optimalizácie, čo by mohlo viesť k uvoľneniu kapacity siete.
Princíp zmien je celkom jednoduchý. Čím väčší istič a vyšší nárok na sieť, tým vyššia platba. Ak napríklad jeden odberateľ používa istič 3×25 A a druhý 3×50 A, v novom systéme ten druhý zaplatí podstatne viac, pretože zaberá väčší výkon v sieti.
Kedy sa oplatí výmena ističa?
Zníženie hodnoty ističa sa oplatí v prípade, že domácnosť naplno nevyužíva jeho výkon. Mnohí majú totiž istič nastavený podľa potrieb bývalých obyvateľov (napríklad pre dielňu či cirkulárku), teda nie podľa aktuálnej spotreby. Výmena môže priniesť úsporu v desiatkach eur ročne, a to už pri znížení o 10 A.
Treba dodať, že SSD ponúka online kalkulačku, ktorá pomôže odberateľom prepočítať úsporu. Výmenu však treba koordinovať s kvalifikovaným elektrikárom a schváliť cez distribučnú spoločnosť. Ak o zmenu požiadajú do 30. júna, neplatia poplatky za odplombovanie a zaplombovanie elektromeru.
Odberateľ musí podať elektronickú žiadosť, podpísať novú zmluvu a zabezpečiť výmenu ističa do týždňa od odplombovania. Po výmene sa žiadosť uzatvára čestným prehlásením a distribútor uskutoční finálnu kontrolu.
Čo zvyšné regióny?
Na západnom Slovensku sa od júla bude nový spôsob výpočtu týkať aj domácností so sadzbou D3. Západoslovenská distribučná vyzýva najmä tých, ktorí majú ističe od 3×32 A vyššie, aby prehodnotili svoje potreby. Poskytuje aj službu výmeny ističa do 3×63 A za 91,36 eura (s DPH).
Na východnom Slovensku už systém kapacitných platieb pre viaceré domácnosti funguje. Novinkou bude, že do tohto režimu budú automaticky preradené aj domácnosti, ktoré vyrábajú elektrinu (napr. cez fotovoltiku), ak si sami nevyberú vhodnú tarifu.
Ako sa pripraviť?
Odberatelia by si mali overiť, aký hlavný istič používajú a akú hodnotu má v evidencii distribútora. Ak vlastnia tzv. čapák (vypínač „Ťahom zapnúť / Stisnutím vypnúť“), odporúča sa jeho výmena za istič aj z bezpečnostných dôvodov.
S rozhodnutím pritom netreba príliš dlho otáľať. Distribučné firmy totiž varujú, že pri neskorých objednávkach môže nastať preťaženie odborníkov.
Vidina lacnejšej elektriny
V kontexte energetiky na Slovensku si dovoľujeme poukázať na náš nedávny článok, v ktorom sme vás informovali o skutočnosti, že elektrina by mohla byť pre tunajších spotrebiteľov citeľne lacnejšia, keby štát konal inak, než robí teraz.
Slovenská asociácia pre udržateľnú energetiku (SAPI) totiž nedávno upozornila, že aktuálne podmienky nie sú priaznivé pre realizáciu tzv. Zeleného scenára, ktorý predstavuje jednu z možných ciest k zásadnému zníženiu emisií prostredníctvom intenzívneho rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Konkrétne to uviedla v súvislosti so záväzkom Slovenska dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu.
Medzi hlavné problémy patrí zdĺhavý a komplikovaný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, známy ako EIA. SAPI uvádza, že v súčasnosti na Slovensku neexistuje ani jedna veterná elektráreň, ktorá by mala ukončený tento proces. Niektoré projekty sa pritom začali ešte pred štyrmi rokmi a dodnes nemajú finálne stanovisko, čo podľa asociácie poukazuje na výrazné nedostatky v administratívnom a povoľovacom procese.
Ďalším problémom je nepriaznivá situácia na trhu s elektrinou a obmedzená kapacita energetickej infraštruktúry, ktorá v súčasnom stave nedokáže prijať nové obnoviteľné zdroje. Elektrizačná sústava na Slovensku podľa odborníkov nie je dostatočne flexibilná a moderná, čo výrazne sťažuje integráciu OZE do energetickej siete.
Podľa SAPI by realizácia Zeleného scenára mohla viesť k zníženiu cien energií, obmedzeniu závislosti od dovozu palív zo zahraničia a zároveň by sa znížili náklady spojené so znečistením ovzdušia a s jeho dopadmi na zdravie obyvateľstva. Okrem environmentálnych a ekonomických prínosov by investície do OZE vytvorili nové pracovné miesta v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, ako sú moderný priemysel, digitalizácia alebo vývoj a prevádzka energetických úložísk.
Slovensko má teda podľa asociácie šancu výrazne zmodernizovať svoju energetiku a zároveň posilniť hospodárstvo, no na to bude potrebná nielen technická a investičná pripravenosť, ale aj silná politická vôľa a kvalitná verejná diskusia založená na faktoch.
