Zdražovanie na Slovensku nie je žiadnym neznámym fenoménom. Práve naopak, stretávame sa s ním prakticky denne a takmer všade. A žiaľ, ceny rastú aj v tých oblastiach, ktoré sú pre azda každú jednu domácnosť základné. Do tejto kategórie nepochybne spadajú aj energie, ktoré sú podľa nových štatistík opäť o čosi nedostupnejšie. Upozornil na ne denník Teraz.sk.
Štatistiky vypovedajú za vývoj na trhu s energiami – plynom a elektrinou – v polovici mája. Konkrétne cena elektrickej energie s dodaním v roku 2025, ktorá sa obchoduje na pražskej burze PXE, v piatok (16. mája) zdražela na 106,93 eura za megawatthodinu (MWh), čo predstavovalo nárast o 2,7 percenta v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. No hoci tento vývoj naznačuje určitú mieru premenlivosti trhu, stále sa nepribližujeme k najvyšším hodnotám, ktoré boli v aktuálnom roku zaznamenané.
Plyn ponúka veľmi podobný scenár – aj jeho cena stúpla. V rámci holandského virtuálneho obchodného uzlu TTF s dodaním v nasledujúcm mesiaci sa obchodoval za 35,156 eura za MWh, čo znamenalo týždenné zdraženie o 1,5 percenta. Trh s plynom takisto vykazuje mierne oživenie, pričom stále zostáva hlboko pod úrovňou cien z prvej polovice roka.
Najväčšie zdražovanie bolo vo februári
No zatiaľ čo aktuálny rast cien energií vyvoláva pozornosť analytikov aj spotrebiteľov, treba pripomenúť, že sa stále pohybujeme pod tohtoročnými vrcholmi. Najvyššia cena elektriny v roku 2024 bola dosiahnutá 11. februára, keď sa obchodovala za 114,8 eura za MWh. Súčasná cena tak zaostáva o približne 6,9 percenta.
V prípade zemného plynu bol vrchol ešte výraznejší – 57,241 eura za MWh, taktiež vo februári. Súčasná cena plynu je tak o 39 percent nižšia, čo signalizuje stabilnejší vývoj po zimnej sezóne, ktorá tradične prináša vyšší dopyt a tlak na trh.
Kedy boli ceny najnižšie?
Naopak, najnižších cien sme sa dočkali v apríli. Elektrina 9. apríla klesla na 94,670 eura za MWh, čo bola najnižšia hodnota od začiatku roka. Zemný plyn sa dostal na minimum – 31,956 eura/MWh – koncom mesiaca, presne 29. apríla.
Tieto hodnoty zodpovedali obdobiu mierneho počasia, nižšiemu priemyselnému dopytu a stabilnejšej geopolitickej situácii, ktorá v tom čase neprinášala výkyvy do cien komodít.
Súčasný rast preto viacerí považujú len za bežnú korekciu po predchádzajúcich nízkych úrovniach, nie za začiatok dramatického zdražovania. Netreba zabúdať na to, že trh s energiami je citlivý na rôzne faktory, od počasia, cez geopolitické napätie až po technické výpadky infraštruktúry. Vývoj v najbližších týždňoch tak môže priniesť milé i nemilé prekvapenia.
Elektrina by mohla byť lacnejšia
Energie na Slovensku teda aktuálne nie sú najlacnejšia. Práveže sa v dohľadnej dobe očakáva ďalšie zdražovanie, a to nielen kvôli možným výkyvom na trhu, ale aj kvôli nastaveniu vlády. Od budúceho roka chce štát ukončiť plošné dotovanie cien energií, v dôsledku čoho môže veľké množstvo domácnosti očakávať zmenené, respektíve vyššie faktúry.
Výraznejšie zdražovanie sa očakáva pri plyne. Elektrina síce má byť taktiež drahšia, no pravdepodobne nepôjde o až tak katastrofálny rozdiel. Stojí však za zmienku, že keby štát chcel, domácnosti by mohli čerpať elektrinu lacnejšie. Stačilo by viac investovať do rozvoja tzv. zelených riešení.
Slovenská asociácia pre udržateľnú energetiku (SAPI) upozorňuje, že aktuálne podmienky nie sú priaznivé pre realizáciu Zeleného scenára, ktorý predstavuje jednu z možných ciest k zásadnému zníženiu emisií prostredníctvom intenzívneho rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Medzi hlavné problémy patrí zdĺhavý a komplikovaný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, známy ako EIA. SAPI uvádza, že v súčasnosti na Slovensku neexistuje ani jedna veterná elektráreň, ktorá by mala ukončený tento proces. Niektoré projekty sa pritom začali ešte pred štyrmi rokmi a dodnes nemajú finálne stanovisko, čo podľa asociácie poukazuje na výrazné nedostatky v administratívnom a povoľovacom procese.
Ďalším problémom je nepriaznivá situácia na trhu s elektrinou a obmedzená kapacita energetickej infraštruktúry, ktorá v súčasnom stave nedokáže prijať nové obnoviteľné zdroje. Elektrizačná sústava na Slovensku podľa odborníkov nie je dostatočne flexibilná a moderná, čo výrazne sťažuje integráciu OZE do energetickej siete.
Realizácia zeleného scenára by pritom podľa SAPI mohla viesť k zníženiu cien energií, obmedzeniu závislosti od dovozu palív zo zahraničia a zároveň by sa znížili náklady spojené so znečistením ovzdušia a s jeho dopadmi na zdravie obyvateľstva.
Okrem environmentálnych a ekonomických prínosov by investície do OZE vytvorili nové pracovné miesta v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, ako sú moderný priemysel, digitalizácia alebo vývoj a prevádzka energetických úložísk.
Slovensko má teda podľa asociácie šancu výrazne zmodernizovať svoju energetiku a zároveň posilniť hospodárstvo, no na to bude potrebná nielen technická a investičná pripravenosť, ale aj silná politická vôľa a kvalitná verejná diskusia založená na faktoch.
