Vzťah medzi zamestnancami a zamestnávateľmi nebýva vždy ideálny. Hoci sú tieto dve strany nútené spolupracovať, zvyčajne majú v záujme dve rozdielne veci – zamestnávatelia chcú maximálnu produktivitu pri minimálnych nákladoch, zatiaľ čo zamestnanci sa chcú vyťažiť čo najmenej a dostať čo najviac. Zvyčajne je preto treba pristúpiť na určitý kompromis, ktorý aspoň čiastočne vyhovuje obom stranám. V zahraničí sa však postupne začína objavovať iná, oveľa tvrdšia prax.
Ako píše server Karierainfo, zatiaľ čo v strednej Európe stále prevláda súťaž o zamestnaneckú priazeň prostredníctvom benefitov, v takých Spojených štátoch začína čoraz viac firiem presadzovať prístup, v ktorom sú zamestnanci tlačení k vyššiemu výkonu bez nároku na kompromisy. Dá sa teda povedať, že tu pomaly nastupuje nová podoba pracovného trhu, v ktorej si zamestnávateľ čoraz silnejšie presadzuje svoje pravidlá.
Podľa zistení amerického denníka The Wall Street Journal sa k tejto praxi prikláňajú prevažne veľké korporácie s veľkým objemom pracovníkov.
Napríklad Emma Grede, generálna riaditeľka módnej znakčy Good American, otvorene vyhlásila, že pracovný a súkromný život si musí každý vybalancovať sám. Inak povedané – podľa nej je dosiahnutie tzv. work-life balance úlohou, za ktorú si zamestnanci zodpovedajú sami. Podobne Jamie Dimon, generálny riaditeľ banky JPMorgan, ostro kritizoval zamestnancov za neochotu vrátiť sa do kancelárií a zdôraznil, že on sám pracuje bez prestávky od pandémie.
Ďalším príkladom je služba Uber, ktorá pristúpila k zrušeniu viacerých výhod pre zamestnancov a sprísnila pravidlá dochádzky do kancelárie. Hlavný výkonný riaditeľ spoločnosti Dara Khosrowshahi priznal, že zmeny môžu byť nepopulárne, no vedenie ich považuje za nevyhnutné.
Mylná predstava zamestnancov
Psychológ Michael McCutcheon k tejto problematike poskytol celkom zaujímavé stanovisko. Poukázal na to, že mnohí zamestnanci si stále myslia, že je rok 2021, teda obdobie, kedy firmy zápasili o pracovnú silu. Jedným dychom upozornil, že dnes je situácia úplne iná.
Ekonomické výzvy nútia firmy k takmer nemožnej úlohe, a to šetriť financie, no bez obety na produktivite. Niektoré spoločnosti preto neváhajú spájať úlohy, ktoré by predtým vykonávali traja ľudia, do jedinej pozície. To pre zamestnancov predstavuje viaceré riziká, vrátane rastúceho tlaku, častejšej a silnejšej únavy, ako aj čoraz viac prítomného pocitu nahraditeľnosti.
Takéto prostredie môže podľa odborníkov spôsobovať stres, zníženie pracovnej spokojnosti a dlhodobé problémy s výkonnosťou. Spoločnosti tým riskujú vyššiu fluktuáciu, stratégiu „tichej výpovede“ (quiet quitting) či pokles loajality.
Pričinenie umelej inteligencie
Dôležitým katalyzátorom tohto prístupu je technologický pokrok. Umelá inteligencia (AI) už v nejednej firme buď to začína suplovať, alebo už supluje ľudskú prácu.
CEO e-commerce platformy Shopify Tobi Lütke dokonca prehlásil, že manažéri nemôžu prijať nového zamestnanca, kým nepreukážu, že danú úlohu nedokáže vykonať umelá inteligencia. Rovnako Micha Kaufman z portálu Fiverr otvorene povedal, že AI „prichádza aj po vaše pozície“ – a kto sa neprispôsobí, z trhu práce jednoducho vypadne.
Pre zamestnancov to znamená dvojitý tlak. Pociťujú ho od nadriadených, ktorí žiadajú vyšší výkon, a zároveň od technológií, ktoré ich potenciálne môžu nahradiť. Pracovníci tak musia čoraz viac preukazovať svoju hodnotu a prispôsobovať sa novej realite, kde sa tradičné nároky aj očakávania menia.
Bude to len dočasné?
Podľa profesora Charlesa A. O’Reillyho zo Stanford University je však súčasná tvrdšia rétorika firiem hlavne výsledkom ekonomickej neistoty. Očakáva, že keď sa situácia stabilizuje a pracovný trh sa opäť vyváži v prospech zamestnancov, zmení sa aj prístup manažérov. Benefity, rešpekt a ľudskejší prístup sa teda môžu časom vrátiť.
Dočasne však mnohí zamestnanci musia čeliť zníženým výhodám, vyšším nárokom a neistote, či ich práca prežije nástup automatizácie. Klúčovou otázkou bude, či sa firmám podarí udržať morálku svojich ľudí bez vyhorenia a či si zamestnanci dokážu udržať duševnú rovnováhu v prostredí, kde sa ľudský faktor zatláča do úzadia.
Je náhrada zamestnancov za AI výhodná?
Ako sa to vezme – áno aj nie. Takýto krok totiž predstavuje komplexnú zmenu, ktorá zasahuje do viacerých oblastí, vrátane ekonomiky, produktivity aj kvality výsledkov.
V mnohých prípadoch sa javí ako výhodný, no nie je to univerzálne riešenie pre všetky typy činností a organizácií. Výhodnosť takejto výmeny závisí od typu práce, odvetvia, technologickej vyspelosti firmy, aj od jej dlhodobej stratégie.
Z ekonomického hľadiska je pre firmy lákavé nahradiť ľudskú prácu strojom, pretože AI (na rozdiel od ľudského zamestnanca) nečerpá dovolenku, neochorie a nepožaduje mzdu ani benefity. Ak je úloha opakovateľná, rutinná a dobre štruktúrovaná (napríklad vyhodnocovanie údajov, odpovedanie na štandardné e-maily, spracovanie objednávok), AI dokáže firmám priniesť výrazné úspory. Navyše, okrem mzdových nákladov odpadá aj potreba riadenia väčšieho počtu zamestnancov, čo znižuje nároky na manažment a administratívu.
Na druhej strane, implementácia AI systému nie je beznákladová. Vysoké vstupné investície do vývoja, licencovania, školení a infraštruktúry môžu byť pre malé a stredné podniky veľkou bariérou. Okrem toho si udržiavanie a aktualizácia AI riešení vyžaduje špecializovaný personál a dodatočné zabezpečenie, čo zvyšuje technologickú závislosť firmy.
Z pohľadu produktivity má AI potenciál výrazne zefektívniť činnosti, ktoré sú časovo náročné a vyžadujú veľké objemy spracovania. AI systémy vedia operovať 24 hodín denne bez prestávky a zvládnu paralelne spracovať veľké množstvo vstupov, čo ľudský pracovník jednoducho nedokáže. V zákazníckej podpore, logistike, alebo pri vyhodnocovaní dátových tokov sa preto AI uplatňuje čoraz častejšie, konkrétne s cieľom skrátiť reakčný čas a zvýšiť efektivitu procesov.
Problém však nastáva pri úlohách, ktoré si vyžadujú kontext, intuície alebo ľudskú interakciu, napríklad pri riešení konfliktov, poradenstve, kreatívnej práci či strategickom rozhodovaní. V takých prípadoch je AI zatiaľ len podporným nástrojom, ktorý môže asistovať, ale nie plne nahradiť ľudskú schopnosť pochopiť jemné nuansy alebo emocionálne zafarbenie situácie.
A čo kvalita odvedenej práce? AI má obrovskú výhodu v tom že je konzistentná, teda nepociťuje únavu a nepodlieha emocionálnym výkyvom. To znamená, že rovnaký typ úlohy vykoná vždy rovnako. Pri úlohách, kde je kvalita viazaná na presnosť, ako sú napríklad kontrola kvality, preklady, spracovanie čísel, môže AI dosahovať veľmi dobré výsledky.
Zároveň však platí, že AI je taká dobrá, ako sú dobré jej dáta a algoritmy. V prípade zlého zadania, skreslených dát alebo chýb v trénovaní môže dôjsť k nepresnostiam či nepochopeniu kontextu. Okrem toho AI zatiaľ nemá schopnosť originality. Pri tvorbe nových konceptov, kreatívnych riešení alebo medziľudskej empatie zaostáva za človekom.
