Transakčná daň je bez akýchkoľvek pochýb jedným z najhorších ekonomických opatrení, aké kedy Slovensko zaviedlo. Hoci pre vládu predstavuje značný zdroj príjmu, prichádza to na úkor zhoršenej, nezriedka až katastrofálnej finančnej situácie firiem a živnostníkov. Mnohé podnikateľské subjekty hovoria o astronomickom raste nákladov, ktorý ich núti k drastickým rozhodnutiam – k zvyšovaniu cien, presúvaniu činnosti do zahraničia, prípadne úplnemu ukončeniu podnikania.
Dobrou správou však je, že daň z finančný transakcií môže už v blízkej budúcnosti prejsť viacerými kľúčovými zmenami, prípadne byť úplne prehodnotená. Na základe informácií TASR to píše denník Pravda.
O potrebe revízie tohto opatrenia sa hovorilo v diskusnej relácii Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko, kde sa stretli zástupcovia koalície aj opozície. Podľa Jána Richtera, poslanca a predsedu poslaneckého klubu strany Smer-SD, je možné, že daň bude po určitom čase predmetom komplexného zhodnotenia z hľadiska jej efektívnosti. Upozornil, že zákon je v platnosti len krátko, na čo pripustil, že niektoré technické aspekty by sa mohli zlepšiť.
Diskusia o možných úpravách je aktuálne otvorená aj v rámci Koaličnej rady, keďže Slovenská národná strana (SNS) predložila do parlamentu návrh novely zákona o dani z finančných transakcií.
Transakčná daň vraj „až tak neškodí“. Prax hovorí opak
Richter zároveň tvrdí, že zámerom tejto dane nebolo zaťažiť živnostníkov a malé podniky. Dokonca podotkol, že jej reálne dopady nie sú také výrazné, ako sa prezentuje. Asi ani netreba hovoriť, že tento výrok pobúril drvivú väčšinu podnikateľov.
Nový prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorý bol realizovaný na vzorke 101 respondentov, zistil, že až 97 percent podnikateľov s transakčnou daňou nesúhlasí. Väčšina ju považuje za úplne nezmyselný krok, zatiaľ čo len pätina sa k nej stavia „prevažne negatívne“.
Keby bola pravda, že transakčná daň nemá tak výrazné dôsledky, „ako sa prezentuje“, prieskum by asi nezistil, že vyše 22 percent podnikateľov už zvýšilo ceny v reakcii na nové náklady späté s transakčnou daňou. Ďalších 47 percent plánuje zvýšiť ceny v najbližšom období.
Za zmienku tiež stoja viaceré príklady z praxe, v rámci ktorých podnikatelia oboznámili verejnosť s tým, ako skutočne vyzerajú dodatočné náklady, ktoré vznikajú v dôsledku transakčnej dane.
Vratko Strmeň, podnikateľ z Horehronia, ktorý vlastní sieť 25 predajní s potravinami v okresoch Brezno a Banská Bystrica, len na mzdách pre svojich 200 zamestnancov každý mesiac odvedie transakčnú daň okolo 1 000 eur. Mzdy pritom nie sú jediné položky, z ktorých jeho firma platí transakčnú daň. Každý mesiac sa cez jej stôl preženie množstvo faktúr, dodávok a pohybov. Vo výsledku ju má transakčná daň stáť až 8 000 eur mesačne, respektíve 96 000 eur ročne. Strmeň dodáva, že firma s podobným obratom, avšak s menším počtom transakcií, zaplatí výrazne menej.
Neprehliadnite
Na problematiku dane upozornil aj Viktor Gumán, riaditeľ najväčšej slovenskej pekárne Vamex Košice, ktorá má 300 zamestnancov. Tvrdí, že len na transakčnej dani pekáreň mesačne zaplatí sumu, ktorá zodpovedá mzdám zhruba 5 až 7 pracovníkov. Inými slovami – ide o tisíce eur.
A to rozhodne nie je všetko. Na vážnosť situácie poukazujú aj viaceré ďalšie podniky, z ktorých mnohé obmedzili možnosti platby kartou, prípadne túto možnosť úplne zrušili. Predovšetkým reštaurácie, kaviarne alebo malé obchody zverejňujú oznamy, že pri platbe kartou budú po novom zákazníkom účtovať dodatočný poplatok. Iné prevádzky zase zvýšili ceny produktov, aby vykompenzovali nové náklady spojené s transakčnou daňou.
Dohoda je možná. Chce to však čas
Teraz ale späť k téme – možným scenárom. V rámci otázky politickej stability Richter uviedol, že je možné dosiahnuť dohodu bez nutnosti spájať hlasovanie o transakčnej dani s vyslovením dôvery vláde. Podľa neho existuje vôľa upraviť zákon v rámci bežného legislatívneho procesu.
Z úplne opačnej pozície sa k transakčnej dani postavila opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS). Podpredseda strany a poslanec Marián Viskupič označil transakčnú daň za nevhodné a škodlivé opatrenie, ktoré by malo byť čo najskôr zrušené. Podľa neho je daň problematická nielen pre malé slovenské firmy, ale pre všetky podnikateľské subjekty bez rozdielu. Zároveň je presvedčený, že peniaze, ktoré už podnikatelia v rámci dane odviedli, by mali byť buď vrátené, alebo započítané voči iným daňovým povinnostiam.
Viskupič tiež tvrdí, že aj v rámci vládnej koalície začína prevažovať názor, že zavedenie dane z finančných transakcií bola chyba. Ako hlavného zástancu dane označil ministra financií Ladislava Kamenického, ktorému však údajne môže byť nakoniec pripísaná politická zodpovednosť za neúspech tohto opatrenia. Viskupič zároveň vyzval na hľadanie alternatívnych riešení v rozpočte, napríklad formou šetrenia na výdavkoch štátu.
Diskusia o budúcnosti transakčnej dane teda naďalej pokračuje a napovedá, že jej podoba sa ešte môže zásadne zmeniť – či už formou úprav, alebo úplným zrušením. Konečné rozhodnutia budú závisieť od politickej dohody v rámci koalície a vývoja verejnej a podnikateľskej reakcie na daňové opatrenie.
