Demografický vývoj na Slovensku nie je priaznivý. Populácia starne, rodí sa menej detí a počet ekonomicky aktívnych ľudí sa znižuje. Tento trend nebude mať dopad len na zdravotníctvo či sociálne služby, ale aj na stabilitu dôchodkového systému. Keďže dôchodky sú financované predovšetkým z odvodov súčasne pracujúcich, pokles počtu prispievateľov a nárast počtu poberateľov penzie bude znamenať tlak na znižovanie dôchodkových dávok v budúcnosti.
Inak povedané – dôchodky pre mladšie generácie budú výrazne nižšie ako tie, ktoré sú vyplácané teraz. Vyplýva to z analýzy portálu Peniaze.sk, na ktorú upozornil server interez.sk, a ktorá sa opiera o príklady Jozefa Mihála, odborníka na dane a odvody.
Nižšie dôchodky pre milióny Slovákov
Nižšie dôchodky pritom nehrozia len súčasnej Generácii Alfa či predošlej Generácii Z. Podľa Mihála dostanú na penzii menej peňazí všetci tí, ktorí sa narodili po roku 1988. A o akých sumách je reč? Žiaľ, rozhodne nie nízkych. V porovnaní s dnešnými dôchodcami môžu poberať až o štvrtinu menej, a to de facto bez akejkoľvek zmeny v legislatíve.
Hlavným dôvodom sú odlišné pravidlá započítavania poistných období do dôchodku, ktoré sa v minulosti zohľadňovali oveľa priaznivejšie.
Hrozivý príklad
Na ilustráciu rozdielu v budúcich dôchodkoch slúži porovnanie dvoch modelových žien – jedna narodená v roku 1962, druhá v roku 1988. Obe ženy odpracovali 31 rokov ako zamestnankyne s priemerným príjmom a vychovali dve deti.
Rozdiel však vzniká v tom, že pani Anna, narodená v roku 1962, mala do dôchodkového poistenia započítané aj obdobia štúdia, materských a rodičovských dovoleniek a obdobie nezamestnanosti – spolu ďalších 15 rokov. V dôsledku toho získala 46 rokov dôchodkového poistenia a jej dôchodok priznaný v roku 2025 predstavoval 861,10 eur mesačne.
Naopak, pani Zuzana, narodená v roku 1988, s rovnakou pracovnou históriou, odpracovanými rokmi a počtom detí, ale bez možnosti započítať si obdobia ako štúdium či materská, by mala v rovnakých podmienkach nárok len na 638,40 eur mesačne. V prepočte ide o rozdiel 222,70 eur mesačne, čo potvrdzuje, že nové pravidlá sú výrazne menej výhodné pre mladšie ročníky.
Uvedený príklad poukazuje na to, že budúci dôchodcovia môžu mať výrazne nižšie dávky, ak nedôjde k zásadnej reforme dôchodkového systému. Súčasné nastavenie, ktoré reflektuje minulé obdobia, už nezohľadňuje nové demografické a ekonomické podmienky. Ak sa nič nezmení, ľudia narodení po roku 1988 môžu očakávať dôchodok výrazne nižší ako ich rodičia, napriek podobnej pracovnej histórii a príjmovým pomerom.
Neprehliadnite
Dôchodky môžu klesnúť ešte viac
Ďalším smutným faktom je, že v priebehu rokov sa môže systém kalkulácie penzie ešte viac zmeniť, respektíve znevýhodniť. Súčasná vláda očividne nič také nechce, keďže na dôchodky kladie azda najväčší dôraz, no časom možno nebude mať na výber.
Tým môžeme opäť premostiť k nepriaznivému demografickému vývoju, ktorý sme spomenuli v úvode. Mladí ľudia majú čoraz menej detí, prípadne žiadne. Mnohí z nich sa obávajú budúceho ekonomického vývoja krajiny, a tak jednoducho nechcú priniesť dieťa do nestabilného prostredia, ktoré im môže výrazne sťažiť (nielen) prvé roky života.
Problémom je aj častý odchod Slovákov do zahraničia, čo sa asi dá pochopiť, keďže finančná situácia mnohých občanov má ďaleko čo i len od priaznivej, nie to ešte dokonalej. A platí to nielen o bežných pracovníkoch, ale aj o podnikateľoch, ktorým zase praskli nervy po tom, čo štát zaviedol kontroverznú daň z finančných transakcií.
Aby toho nebolo málo, nastavenie dôchodkového systému pre staršie generácie je až príliš štedré. Je tak štedré, že Sociálna poisťovňa nemá peniaze na to, aby dokázala riadne vyplatiť štandardných dvanásť dôchodokov. Už vôbec nemá prostriedky na vyplatenie trinásteho dôchodku, no napriek tomu ho seniori dostanú aj v tomto roku – čo bude chýbať, doloží štát z vlastného vrecka.
Takmer milión Slovákov čelí chudobe
Vláda výrazne nadržiava dôchodcom, čo sa v určitom smere dá pochopiť. Bolo by však správne, keby tak robil v rozumnej miere, teda nie na úkor ostatných občanov, ktorí až príliš často žijú od výplaty k výplate. A žiaľ, dokazujú to aj štatistiky.
Podľa dostupných dát sa v minulom roku v stave ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením nachádzalo až 980-tisíc Slovákov, čo v prepočte vychádza na zhruba každého šiesteho obyvateľa. A ktorá skupina ľudí je najviac ohrozená? Čísla celkom jasne odkazujú na domácnosti s nezaopatrenými deťmi, najmä tie neúplné, kde sa o dieťa stará iba jeden rodič.
Až 38 percent týchto domácností čelí rôznym formám chudoby. Hoci oproti predchádzajúcemu roku ide o mierne zlepšenie, údaj stále zostáva veľmi znepokojujúci. Vysoké riziko chudoby hrozí aj rodinám s troma a viac deťmi, kde sa tento problém dotýka približne tretiny domácností.
Dôchodky sú štedré, platy veľmi nie
Oficiálna hranica príjmovej chudoby pre jednočlennú domácnosť bola v minulom roku na úrovni 509 eur mesačne. Naproti tomu priemerný starobný dôchodok v tom období predstavoval 683,10 eura, čo znamená, že väčšina dôchodcov má príjem výrazne prevyšujúci hranicu (príjmovej) chudoby.
V minulom roku bolo riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia vystavených 13,1 percenta dôchodcov, pričom celkový priemer pre celú populáciu bol 16,5 percenta. Z pohľadu príjmovej chudoby tak dôchodcovia nie sú najohrozenejšou skupinou. Práve naopak, sú na tom citeľne lepšie ako mnohé rodiny s deťmi.
Samozrejme, chudoba sa neprejavuje len v nedostatku príjmov. Dôležitým ukazovateľom je aj tzv. materiálová a sociálna deprivácia. Ide napríklad o neschopnosť zvládnuť nečakaný výdavok, zabezpečiť si dovolenku alebo kúpiť základné vybavenie domácnosti. Takéto incidenty údajne zaznamenáva až 7,6 percenta populácie, najčastejšie práve rodiny s deťmi, kedže tie priebežne čelia vyšším nákladom a väčším výzvam ako dôchodcovia. Seniori sa v tejto štatistike vyskytujú podstatne menej frekventovane.
Trináste dôchodky sú (aj preto) tŕňom v oku mnohých politikov, verejnosti aj odborníkov, a to predovšetkým kvôli ich značnej nákladovosti. Konkrétne odborníci ich považujú za neefektívne, nakoľko rovnakú finančnú podporu dostávajú dôchodcovia s nízkym aj vysokým príjmom, takže nezohľadňujú skutočné potreby jednotlivcov. A to má popierať jeden zo základných princípov – princíp solidarity.
