Hélium nie je len plyn v balónikoch na narodeninových oslavách. V skutočnosti zohráva oveľa dôležitejšiu úlohu v mnohých vedeckých, medicínskych a technologických aplikáciách. Pre svoju schopnosť zostať tekuté aj pri extrémne nízkych teplotách (-269 °C) je hélium ideálnym chladivom, používaným napríklad v prístrojoch magnetickej rezonancie (MRI), satelitoch a tiež v urýchľovačoch častíc, akým je Veľký hadrónový urýchľovač v CERN-e.
Okrem medicíny sa hélium využíva aj v kozmickom priemysle na vytláčanie paliva do raketových motorov, ako ochranný plyn pri zváraní vysoko reaktívnych kovov a v modernej výrobe batérií pre elektromobily. Jeho dôležitosť je teda ďaleko vyššia, než si verejnosť často uvedomuje.
Napriek tomu, že dopyt po héliu neustále rastie, jeho zásoby sú veľmi obmedzené. V posledných dvoch desaťročiach ľudstvo zažilo už štyri obdobia výrazného nedostatku hélia. Krízová situácia nastala naposledy v roku 2022, kedy boli dodávky hélia v USA regulované prídelmi, čo najviac zasiahlo práve firmy napĺňajúce balóniky. Zdravotnícke zariadenia však mali hélium naďalej k dispozícii v potrebnom množstve.
Neprehliadnite
Prečo hélium dochádza?
Za aktuálny nedostatok hélia môžu viaceré faktory. Jedným z hlavných dôvodov bola séria technických problémov v ruskej továrni v Amurskej oblasti v roku 2022. Situácia sa ešte viac vyostrila po ruskej invázii na Ukrajinu a následných sankciách, ktoré zahŕňali aj zákaz dovozu hélia z Ruska do západných krajín. Zároveň vypadla aj produkcia hélia v Ománe, čo len podčiarklo krehkosť globálneho trhu.
Hélium vzniká v prírode dvoma spôsobmi: vo hviezdach ako výsledok fúznych reakcií a na Zemi ako vedľajší produkt pomalého rádioaktívneho rozpadu prvkov ako urán či tórium v hlbokých vrstvách zemskej kôry. Hélium je na našej planéte zachytené v určitých ložiskách zemného plynu, no tieto zásoby sú obmedzené a pri ich spracovaní vznikajú emisie metánu, významného skleníkového plynu.
Navyše, zásoby hélia sa na Zemi dopĺňajú veľmi pomaly a prakticky neexistuje spôsob, ako ho vyrábať umelo. Svetové ceny hélia sa preto od roku 2022 zvýšili takmer dvojnásobne a očakáva sa ich ďalší rast.
Nové náleziská môžu situáciu zmierniť
Vedci sa v snahe zmierniť tento problém zamerali na hľadanie nových ložísk hélia, ktoré by boli šetrnejšie k životnému prostrediu. Významný objav nastal v roku 2016 v Tanzánii, kde vedci z Oxfordu identifikovali veľký rezervoár čistého hélia v Riftovom údolí pri jazere Rukwa. Tento objav naznačil, že existujú oblasti, kde je hélium dostupné bez sprievodných emisií metánu.
Nedávno vedci objavili ďalšie potenciálne zdroje hélia v americkom Yellowstone a v indickej provincii Bakreswar-Tantloi. Tieto oblasti sú podobne ako v Tanzánii geotermálne aktívne a nachádzajú sa nad starými geologickými formáciami s vysokým obsahom uránu a tória, ktoré sú nevyhnutné na vznik hélia.
Zatiaľ čo Tanzánia už pripravuje prvé kroky na ťažbu, v prípade Yellowstone je situácia komplikovanejšia. Existuje totiž dôkaz, že hélium tu vo veľkej miere uniká priamo do atmosféry. Vedci však veria, že uzavreté zásobníky môžu existovať v okolitých regiónoch.
Tieto nové zdroje sú síce prísľubom zmiernenia krízy, no stále ide o konečné zásoby. Skutočné riešenie preto vedci vidia najmä v efektívnej recyklácii hélia a vo vývoji technológií, ktoré jeho spotrebu výrazne znižujú. V oblasti zdravotníctva sa už objavili napríklad MRI prístroje, ktoré na svoje fungovanie potrebujú len minimálne množstvo hélia – iba jeden liter oproti pôvodným tisíckam.
