Mnohí Slováci sa boja o svoju budúcnosť, a to hlavne z finančného hľadiska. Súčasná situácia slovenských domácností nie je zrovna ideálna, z veľkej časti kvôli prebiehajúcej konsolidácii, ktorá priniesla vyššiu daň z pridanej hodnoty (DPH) a transakčnú daň. Je pritom už potvrdené, že konsolidácia bude pokračovať aj v roku 2026 a pravdepodobne aj v roku 2027. Niet sa teda čo čudovať, že veľká časť obyvateľstva očakáva zhoršenie životnej úrovne, teda že sa im bude žiť o čosi horšie.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre Inštitút Martina Filka, na ktorý upozornili Správy STVR. Jeho výsledky hovoria, že značná časť populácie očakáva zhoršenie životnej úrovne hlavne kvôli rastúcim výdavkom, k čomu sa prikláňajú dokonca aj niektorí voliči vládnej koalície. Finančné zabezpečenie domácností síce je v niektorých prípadoch dostatočné, no schopnosť vytvárať úspory či zvládať neočakávané nákaldy zostáva obmedzená.
Konkrétne až 50 percent respondentov očakáva, že sa im budúci rok bude žiť horšie ako dnes. Tento pesimizmus súvisí najmä so súčasnou finančnou situáciou v domácnostiach, ktorú mnohí respondenti vnímajú ako napätú. Všeobecná neistota sa prejavuje v očakávaniach ďalšieho rastu výdavkov, pričom tieto obavy, ako sme spomenuli, nie sú limitované len na voličov opozície.
Neprehliadnite
Väčšina očakáva zhoršenie
Viac ako 80 percent voličov opozičných strán očakáva, že ich výdavky v najbližšom roku narastú. Zaujímavé však je, že podobné očakávania má aj 78 percent voličov strany Hlas a 63 percent priaznivcov strany Smer. Rozdiel medzi jednotlivými skupinami nie je ani tak v samotnom očakávaní rastu výdavkov, ale skôr v miere, akou predpokladajú, že sa ich situácia zhorší.
Iba necelá tretina opýtaných uviedla, že očakáva rast príjmov, pričom väčšina predpokladá ich stabilitu. V rizikovejšej pozícii sú však živnostníci a podnikatelia, z ktorých až 44 percent očakáva zníženie svojich príjmov. To môže naznačovať obavy z poklesu dopytu, rastúcich nákladov alebo neistoty v súvislosti s daňovým systémom.
Neprehliadnite
Slováci nemajú z čoho šetriť
Hoci takmer 60 percent Slovákov uvádza, že z príjmu si vedia zabezpečiť všetko, čo potrebujú, úspory si dokáže vytvárať len 29 percent respondentov. To ukazuje, že značná časť populácie žije z mesiaca na mesiac bez finančnej rezervy.
V prípade neočakávaných výdavkov by viac ako polovica opýtaných nedokázala bez problémov zaplatiť sumu 1 000 eur, čo poukazuje na zraniteľnosť domácností voči náhlym finančným šokom.
Finančné rezervy sú obzvlášť nedostatočné u určitých skupín obyvateľstva. Až 89 percent jednorodičov by malo problém uhradiť výdavok vo výške tisíc eur. Rovnako by podobný problém postihol 68 percent ľudí, ktorí sa starajú o seniora alebo osobu so zdravotným postihnutím. Tieto čísla potvrdzujú, že sociálne slabšie alebo opatrovateľské skupiny čelia najväčšiemu riziku pri akomkoľvek výkyve vo svojich financiách.
Nezarábame najmenej, no najmenej si kúpime
V súvislosti s témou ekonomickej situácie slovenských domácností si ešte dovolíme poukázať na samostatný článok na našom webe, v ktorom sme vás informovali o porovnaní životnej úrovne naprieč členskými štátmi Európskej únie (EÚ)
Z hľadiska hrubého platu na tom rozhodne nie sme najhoršie. Hrubý plat však pre medzinárodné porovnanie nie je dostatočne presný, keďže zdanenie príjmov a výška sociálnych odvodov sa v jednotlivých krajinách značne líšia. Navyše, niektoré štáty poskytujú domácnostiam s deťmi štedrejšiu finančnú podporu. Preto je vhodnejším ukazovateľom porovnania čistý ročný príjem, ktorý lepšie odráža reálne príjmy domácností.
V roku 2024 sa priemerné ročné čisté zárobky v EÚ pohybovali od 11 074 eur v Bulharsku až po 50 410 eur v Luxembursku. Priemer za celú EÚ bol 29 573 eur. Ak sa zohľadnia aj krajiny mimo EÚ, ako sú tri štáty EFTA a kandidátska krajina Turecko, najvyššie čisté príjmy zaznamenalo Švajčiarsko so sumou 85 631 eur ročne. Nasleduje Island s 57 573 eurami a Nórsko, ktorému 47 232 eur vystačilo na piatu priečku.
Ani čistý príjem sám o sebe však nie je úplne dôveryhodný ukazovateľ, pokiaľ ide o porovnávanie životnej úrovne naprieč krajinami. Preto sa zohľadňuje aj parita kúpnej sily (PPS), ktorá určuje, koľko si za rovnaké množstvo peňazí môže človek v rôznych krajinách kúpiť. V takom prípade sa rozdiely medzi štátmi zmierňujú.
V rámci EÚ sa čistý ročný príjem po úprave PPS pohybuje od 16 784 v Slovenskej republike po 40 948 v Holandsku. Z hľadiska PPS je teda Slovensko absolútne najslabšou krajinou v celej EÚ. Priemer celej EÚ v tomto prípade dosahuje 28 906 eur.
Po zarátaní krajín mimo Únie vedie Švajčiarsko aj v ukazovateli PPS s hodnotou 48 331. Za ním nasledujú Nórsko (38 712), Holandsko (40 948), Luxembursko (37 630) a Rakúsko (37 359). Dáta tak jasne ukazujú na pretrvávajúcu ekonomickú priepasť medzi západnou a východnou Európou.
