Slovenské verejné financie zaznamenali dôležitý progres. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) oficiálne deklarovala, že ich dlhodobá udržateľnosť sa medziročne zlepšila, a to výrazne. Hlavnou príčinou má byť konsolidácia, respektíve prísne ekonomické opatrenia, ktoré na tento rok schválila vláda. Téme sa venujú Správy STVR.
Priaznivé prospekty RRZ vyplývajú z kľúčového ukazovateľa, ktorý meria potrebné zmeny na dlhodobú stabilizáciu verejného dlhu. Konkrétne klesol o viac ako dva percentuálne body, pričom aktuálne dosahuje úroveň 4,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Tým sa malo Slovensko posunúť z kategórie vysokého rizika do pásma stredného rizika.
Tieto informácie predstavitelia RRZ zverejnili na tlačovej konferencii, ktorá sa konala dnes (30. apríla). Výsledky vyplývajú zo Správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2024.
Ukazovateľ, na ktorý sa RRZ odvoláva, vyjadruje, aké rozsiahle ozdravné opatrenia by boli potrebné na dlhodobé udržanie stability verejného dlhu nad rámec už prijatých politík. V číselnom vyjadrení predstavuje potrebné opatrenia vo výške približne 5,7-miliardy eur.
Prísne opatrenia pomáhajú
Zlepšenie podľa RRZ najviac ovplyvnili konsolidačné kroky schválené v priebehu roka 2024, ktoré vstúpili do platnosti v roku 2025. Tieto opatrenia prispievajú k zníženiu indikátora udržateľnosti až o 1,8 percenta HDP, pričom samotný konsolidačný balíček priniesol zlepšenie na úrovni 1,3 percenta HDP.
Významnú úlohu zohralo aj dočasné obmedzenie rastu platov vo verejnom sektore či zavedenie novej spotrebnej dane na sladené nealkoholické nápoje, ako aj rozšírenie zdaňovania tabakových výrobkov.
Napriek pozitívnemu vývoju však verejné financie stále čelia viacerým rizikám. Rada upozorňuje najmä na nepriaznivý vývoj štrukturálneho deficitu, ktorý v roku 2024 dosiahol hodnotu 4,2 percenta HDP. Ide o dôsledok okamžitého nárastu výdavkov, ktoré vláda plánuje kryť budúcimi úsporami, no ich reálne naplnenie zatiaľ nie je isté.
RRZ zároveň pripomína, že z dlhodobého hľadiska predstavuje záťaž najmä deficit dôchodkového systému. Tento problém sa pritom mal v budúcnosti ešte zhoršovať – podľa analytikov už teraz tvorí viac než polovicu celkového tlaku na verejné financie.
Vzhľadom na to, že nedávne opatrenia už podstatne zvýšili daňové a odvodové zaťaženie obyvateľstva, je priestor na ďalšiu konsolidáciu prostredníctvom vyšších daní obmedzený. RRZ vidí riešenie v efektívnejšom využívaní verejných výdavkov a tiež v zavedení chýbajúcich štrukturálnych reforiem. Tie by mohli z dlhodobého hľadiska podporiť hospodársky rast a zároveň zlepšiť udržateľnosť bez nutnosti ďalšieho zvyšovania daňového zaťaženia.
Konsolidácia prospieva štátu, ľuďom až tak nie
Štát považuje konsolidáciu za nevyhnutnú, pričom zvyčajne sa odvoláva na údajne katastrofálny stav verejných financií, ktorý sa Ficovej vláde dostal do rúk po posledných voľbách. Konsolidačný balík obsahuje množstvo tvrdých opatrení, avšak bežní ľudia aj podnikatelia najviac pociťujú hlavne zvýšenú daň z pridanej hodnoty (DPH) a novú transakčnú daň.
Tieto dve opatrenia totiž spôsobili, spôsobujú a aj budú spôsobovať výrazné zdraženie množstva tovarov a služieb. Väčším problémom sa však momentálne zdá byť transakčná daň, ktorá je preplnená toľkými absurditami, až sa tomu ťažko verí.
Transakčná daň sa uplatňuje na každú odchádzajúcu elektronickú transakciu z podnikateľského (biznis) účtu, a to v sadzbe 0,4 percenta, maximálne však do sumy 40 eur. Sadzbou sú potom zaťažené aj výbery hotovosti z bankomatov, konkrétne vo výške 0,8 percenta, pričom v tomto prípade maximálny limit nie je.
Daň je vyberaná automaticky cez slovenské banky, čo je dôvod, prečo si každý podnikateľský subjekt musel do 31. marca, zriadiť špeciálny podnikateľský účet – tzv. transakčný účet. Pri zahraničných účtoch alebo v prípade špecifických platobných operácií (ako preúčtovanie nákladov) je povinnosťou podnikateľov odviesť daň v režime samozdanenia.
Ladislav Kamenický, minister financií, pravidelne opakoval, že transkačná daň sa dotkne iba živnostníkov a firiem, teda podnikateľských subjektov. V tom sa však veľmi mýlil. V skutočnosti ovplyvňuje aj bežné obyvateľstvo.
Ako je to možné? Logika nepustí. Transakčná daň pre podnikateľov predstavuje dodatočné náklady. A keďže cieľom každého podnikateľa je generovať zisk, musí tieto zvýšené náklady vykompenzovať. A ako? No predsa ich prenesením na konečného zákazníka, resp. na konečné ceny svojich tovarov alebo služieb.
A príklady z praxe to len potvrdzujú. Na sociálnych sieťach sa v priebehu posledných týždňov začali objavovať fotografie z rôznych podnikov, ktoré vyzývajú zákazníkov, aby uprednostnili platby v hotovosti. Niektoré prevádzky potom zachádzajú ešte ďalej. Predovšetkým reštaurácie, kaviarne alebo malé obchody zverejňujú oznamy, že pri platbe kartou budú po novom zákazníkom účtovať dodatočný poplatok. Iné prevádzky zase zvýšili ceny produktov, aby vykompenzovali nové náklady spojené s transakčnou daňou.
Niektoré podniky potom vymysleli ešte zaujímavejšie stratégie. Napríklad trenčianska firma Tulák Outfit, ktorá sa zameriava na predaj športového oblečenia, ponúka zákazníkom zľavu vo výške 2 percent, pokiaľ sa rozhodnú platiť v hotovosti. Fyzické bankovky potom používa aj na úhradu faktúr za tovar a na výplaty.
Absurdita za absurditou
Zákon o transakčnej dani je v súčasnej podobe priam prešpikovaný absurditami, pričom medzi tie najväčšie patrí rozdielny prístup k slovenským a zahraničným firmám. Zahraničné spoločnosti vďaka výkladu finančnej správy môžu byť oslobodené od platenia dane z transakcií, ktoré sa ich podnikania na Slovensku priamo netýkajú. Naopak, slovenské firmy musia odvádzať daň aj z platieb na zahraničných účtoch, ktoré súvisia s ich podnikaním mimo Slovenska.
Zákon tiež zdaňuje mzdy a s nimi spojené položky, ako sú zrážky zo mzdy, exekúcie, príspevky na športovú činnosť detí či rekreačné poukazy. Dokonca sa zdaňuje aj doplatok daňového bonusu po ročnom zúčtovaní alebo preplatok na dani, čím v praxi dochádza k situácii, že štát vyberá daň z dane. Firmy musia platiť transakčnú daň aj pri bežných prevádzkach, napríklad pri nákupe stravných lístkov pre zamestnancov či pri poskytnutí finančného príspevku na stravovanie.
Zdaneniu potom podliehajú aj odvody a dane, ktoré firma platí v zahraničí za zamestnancov vyslaných napríklad na montážne práce. Rovnako sa zdaňuje aj daň z nehnuteľnosti, ktorú firmy platia mestám a obciam – a nie štátu.
Chystá sa nová konsolidácia
Na záver ešte pripomíname, že už dnes by sme sa teda mali dozvedieť výšku konsolidácie na rok 2026, ako aj ďalšie dôležité náležitosti, ktoré sa s ňou spájajú, resp. budú spájať. Oznámil to priamo predseda vlády Robert Fico, a to počas výročného snemu Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ).
Premiér dokonca pripustil možnosť zmien v zákone o transakčnej dani. Zdôraznil, že vláda sa na transakčnú daň ešte pozrie a všetko, čo bude možné v rámci zákona opraviť, sa upraví. Otázka zmien v transakčnej dani je tak stále otvorená, pričom ich konkrétne podoby by mohli byť známe po dokončení interných analýz a uskutočnení predmetných diskusií.
