Ako dlho ešte budú musieť Slováci platiť transakčnú daň? Asi všetci tí, ktorí ju odvádzajú, by si priali, keby bola čo najskôr zrušená. A rozhodne v tom nie sú sami. Oporu majú aj v niektorých politikoch, medzi ktorými najsilnejšie vystupuje Andrej Danko, šéf Slovenskej národnej strany (SNS). Ten transakčnú daň dlhodobo odsudzuje a požaduje jej zrušenie. Dokonca ponúka aj alternatívy.
Ako píšu Správy STVR, SNS napriek nevôli zo strany vlády presadzuje zámer zrušiť transakčnú daň. Samozrejme, veľmi dobre si uvedomuje, že pre štát by takýto krok znamenal stratu dôležitého príjmu, preto ponúka alternatívne riešenie. Nahradiť by ju podľa strany mohli úpravy v systéme dane z pridanej hodnoty (DPH).
Tento návrh podporuje aj opozícia. Odborníci však upozorňujú, že aby sa mohol stať realitou, je nevyhnutné jeho odobrenie zo strany Európskej komisie (EK).
Súčasná DPH je príliš komplikovná
V súčasnosti sa DPH uplatňuje na každej faktúre v rámci dodávateľsko-odberateľského reťazca. Podnikatelia si pritom môžu túto daň odpočítať pri nákupe tovaru alebo služieb, a teda ju zaplatia až pri predaji konečnému spotrebiteľovi. Tento mechanizmus sa opakuje na každej úrovni dodávok až po konečný predaj, čo je podľa Danka príliš komplikované.
Chcel by, aby sa celý proces zjednodušil. Hovorí o prenesení daňovej povinnosti na posledného odberateľa v reťazci, čo je mechanizmus, ktorý bol zavedený v roku 2016 v stavebníctve. Ak by sa podobný model aplikoval na celú ekonomiku, štát by podľa Danka mohol ušetriť približne 1-miliardu eur. Táto suma by sa vraj následne mohla použiť na zrušenie transakčnej dane alebo na zvýšenie minimálnych dôchodkov.
Pomoc v boji proti daňovým podvodom
Ako sme spomenuli, opozícia podporuje tento návrh, pričom ho vníma ako skvelú možnosť zefektívniť výber DPH aj zjednodušiť daňový systém.
Marián Viskupič zo strany Sloboda a Solidarita (SaS) zdôraznil potrebu zmeny a vyjadril názor, že by úplne stačili dve sadzby DPH, pričom základná sadzba by mala postupne klesať. To by podľa neho taktiež znížilo motiváciu realizovať daňové podvody.
Stojí za zmienku, že rozdiel medzi skutočným výberom DPH a potenciálom, ktorý by Slovensko mohlo dosiahnuť, podľa údajov EK dosahuje až 1,5-miliardy eur. Neefektívny výber dane je problém, ktorý sa dlhodobo prejavuje najmä v sektoroch, kde je tradične vysoká miera daňových únikov, ako je napríklad zmienené stavebníctvo.
Neprehliadnite
Aj keď v stavebníctve sa po zavedení kontrolných výkazov podarilo podvody významne obmedziť, problémy stále pretrvávajú. Podľa prezidentky Daňového fóra Slovenska Alicy Ordy Oravcovej sú dnes najčastejším zdrojom daňových podvodov predovšetkým nedodanie služieb alebo nevydávanie bločkov pri maloobchodnom predaji.
Dankov návrh môže prejsť, no má to podmienku
Snahu Danka o zrušenie transakčnej dane mnohí vítajú, no pretavenie jeho návrhu do reality rozhodne nie je a ani nebude jednoduchou úlohou. Zásadnou prekážkou pre zavedenie „nového“ modelu zdaňovania v rámci celej ekonomiky je potreba súhlasu EK.
Systém prenosu daňovej povinnosti je totiž dočasný, pričom jeho účinnosť je obmedzená len do konca roka 2026. To znamená, že ak by Slovensko chcelo tento mechanizmus rozšíriť na celú ekonomiku, bolo by potrebné získať výnimku priamo od Európskej únie (EÚ), pretože systém výberu DPH je v Európe prísne jednotný.
Podľa šéfky Komory daňových poradcov sa doteraz žiadnej krajine v EÚ nepodarilo zmeniť základné pravidlá výberu DPH na národnej úrovni. Preto by takáto snaha bola náročná a jej úspech neistý.
Zatiaľ nie je isté, či sa návrhy SNS dostanú do finálnej verzie konsolidačného balíčka a ako na ne zareaguje Európska komisia. Isté však je, že diskusia o efektívnejšom a jednoduchšom daňovom systéme na Slovensku bude v najbližších mesiacoch pokračovať.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) má predstaviť nový konsolidačný balíček už dnes (30. apríla), pričom Danko by chcel, aby jeho súčasťou boli aj zmeny v oblasti DPH.
Rysuje sa nová podoba konsolidácie
Dnes by sme sa teda mali dozvedieť výšku konsolidácie na rok 2026, ako aj ďalšie dôležité náležitosti, ktoré sa s ňou spájajú, resp. budú spájať. Oznámil to priamo predseda vlády Robert Fico, a to počas výročného snemu Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Premiér dokonca pripustil možnosť zmien v zákone o transakčnej dani.
Podľa neho bolo nevyhnutné pristúpiť ku konsolidácii verejných financií a nájsť nové zdroje príjmov. Podnikateľov však ubezpečil, že v oblasti konsolidácie ich v budúcom roku nečakajú žiadne nepredvídané opatrenia. V otázke transakčnej dane avizoval ochotu vlády prehodnotiť jej parametre a prípadne odstrániť niektoré nedostatky, ktoré sa v praxi ukázali ako problematické.
Zároveň zdôraznil, že vláda sa na transakčnú daň ešte pozrie a všetko, čo bude možné v rámci zákona opraviť, sa upraví. Otázka zmien v transakčnej dani je tak stále otvorená, pričom ich konkrétne podoby by mohli byť známe po dokončení interných analýz a uskutočnení predmetných diskusií.
Premiér v rámci svojho vystúpenia venoval pozornosť aj širšiemu kontextu hospodárskeho rastu Slovenska. Odmietol predstavu, že by Slovensko malo v budúcnosti konkurovať ostatným krajinám predovšetkým lacnou pracovnou silou. Tento model považuje za prekonaný a nevhodný pre budúci rozvoj krajiny.
Vyhlásil, že Slovensko sa musí definitívne rozlúčiť s érou, keď bola nízka cena práce kľúčovým konkurenčným faktorom. V budúcnosti by hospodársky rast nemal byť založený na nízkych mzdách, ale na investíciách a projektoch, ktoré majú dlhodobú pridanú hodnotu pre tuzemskú ekonomiku.
Môže transakčná daň skončiť?
Môže, no zatiaľ sa to zdá byť nepravdepodobné. Aj keď sa podarilo zmeniť postoj politikov, ktorí transakčnú daň najviac postorujú – okrem Fica aj ministra financií Ladislava Kamenického – zatiaľ to vyzerá tak, že zákon o tejto dani sa len v niektorých miestach upraví.
Aj to je dobrá správa, keďže v súčasnej podobe je priam prešpikovaný absurditami, pričom medzi tie najväčšie patrí rozdielny prístup k slovenským a zahraničným firmám. Zahraničné spoločnosti vďaka výkladu finančnej správy môžu byť oslobodené od platenia dane z transakcií, ktoré sa ich podnikania na Slovensku priamo netýkajú. Naopak, slovenské firmy musia odvádzať daň aj z platieb na zahraničných účtoch, ktoré súvisia s ich podnikaním mimo Slovenska.
Zákon tiež zdaňuje mzdy a s nimi spojené položky, ako sú zrážky zo mzdy, exekúcie, príspevky na športovú činnosť detí či rekreačné poukazy. Dokonca sa zdaňuje aj doplatok daňového bonusu po ročnom zúčtovaní alebo preplatok na dani, čím v praxi dochádza k situácii, že štát vyberá daň z dane. Firmy musia platiť transakčnú daň aj pri bežných prevádzkach, napríklad pri nákupe stravných lístkov pre zamestnancov či pri poskytnutí finančného príspevku na stravovanie.
Zdaneniu potom podliehajú aj odvody a dane, ktoré firma platí v zahraničí za zamestnancov vyslaných napríklad na montážne práce. Rovnako sa zdaňuje aj daň z nehnuteľnosti, ktorú firmy platia mestám a obciam – a nie štátu.
Ďalším príkladom absurdity je situácia, keď realitná kancelária dostane od klienta zálohu na kúpu nehnuteľnosti, obchod sa napokon neuskutoční, a firma musí zálohu vrátiť – avšak daň z tejto transakcie aj tak musí zaplatiť. Podobne je to pri vrátení tovaru v e-shopoch, kde sa transakčná daň uplatní aj na platbu, ktorá sa následne zákazníkovi vracia.
