Peňaženky Slovákov trpia jednu ranu za druhou. A žiaľ, tento trend zrejme nebude pretrvávať len v tomto roku. Hrozí totiž, že štát od januára 2026 upustí od plošného dotovania cien energií, ktoré v tomto roku odrazilo prudké zdražovanie. Logicky, takýto krok by pre slovenské domácnosti znamenal podstatne mastnejšie faktúry za energie. Vyplýva to z prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), na ktorú upozornil denník Pravda.
Aktuálne sú ceny plynu a tepla fixované. Podľa odborníkov to však len odďaľuje nevyhnutné zdražovanie. Pokiaľ by vláda prestala dotovať energie, ceny plynu pre domácnosti by mohli stúpnuť o takmer 47 percent, zatiaľ čo teplo by zdraželo o necelých 31 percent, konkrétne v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
K prudkému nárastu cien by prispelo práve to, že ceny energií zostali v rokoch 2024 a 2025 zastropované. Ak by sa tento krok neurobil, zdražovanie by sa síce rozložilo postupne, avšak nárast cien v roku 2026 by bol napriek tomu obrovský.
Inými slovami, súčasné opatrenia síce dočasne chránia domácnosti pred rastom cien, no zároveň vytvárajú väčší tlak na budúcnosť.
Obrovské výdavky pre štát
Keby sa štát rozhodol pre zastropovanie cien energií aj v budúcnosti, musel by vynaložiť ohromné sumy peňazí. Odborníci hovoria o investícii vo výške až miliardy eur v nasledujúcich dvoch rokoch. Konkrétne v roku 2026 by dotovanie cien mohlo stáť okolo 600-miliónov eur.
To je suma, ktorú si s vysokou pravdepodobnosťou nemôže, respektíve nechce dovoliť. Momentálne je totiž v procese zavádzania širokej diaspóry úsporných opatrení s cieľom znížiť deficit verejných financií. Akýkoľvek väčší výdavok zo štátnej pokladnice je teda v priamom rozpore s hlavným úmyslom tejto „iniciatívy“.
Celkovo má vláda v úmysle znížiť rozpočtový deficit na 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2027. Aby to však bolo možné, vláda musí v nasledujúcich rokoch ušetriť minimálne 2,8-miliardy eur, pričom skutočná potreba úspor môže byť ešte vyššia. RRZ je toho názoru, že na dosiahnutie tohto cieľa bude musieť vláda ušetriť viac než tri miliardy eur. Asi ani netreba hovoriť, že plošné dotácie na energie by realizáciu tohto cieľa výrazne skomplikovali.
Plošné dotácie: Budú, alebo nebudú?
RRZ predpokladá, že terajšia vláda sa rozhodne pokračovať v politike regulovaných, teda dotovaných cien energií, až do roku 2027, čiže do konca svojho funkčného obdobia. Táto predikcia má vychádzať z doterajšieho prístupu kabinetu k cenovej regulácii energií.
Stále je však v hre alternatíva, že štát plošné dotovanie od budúceho roka ukončí. V takom prípade by začali platiť neregulované, respektíve vyššie ceny. To by malo vážny vplyv nielen na domácnosti, ale aj infláciu – ceny energií by vzrástli o tretinu, čo by spomalilo spotrebu domácností, pričom tento faktor by mohol vyhnať infláciu na vyššie hodnoty.
V roku 2026 by inflácia mohla dosiahnuť úroveň až 5 percent. Vláda zároveň musí počítať s tým, že tento vývoj by citeľne ovplyvnil valorizáciu dôchodkov a rast platov vo verejnej správe.
Pre štát prospech, pre ľudí zdražovanie
Zvýšenie cien plynu a tepla by malo viacero dopadov na ekonomiku. Krátkodobo by síce spomalilo hospodársky rast a oslabilo súkromné investície, no na druhej strane by to mohlo znížiť celkový štátny dlh. Nižší dlh by znamenal výhodnejšie podmienky pre budúce štátne pôžičky, keďže Slovensko by si mohlo požičiavať za nižšie úroky.
Odniesli by si to však bežní ľudia, ktorí by sa na tomto vývoji podieľali výrazne vyššími sumami na faktúrach za energie.
Vláda tak stojí pred ťažkým rozhodnutím – pokračovať v dotovaní energií za cenu vysokých nákladov, alebo nechať ceny rásť a riskovať negatívne sociálne a ekonomické dôsledky.
Konsolidácia ako kľúčový faktor
Ako sme spomenuli, štát sa aktuálne snaží čo najviac šetriť výdavky zo svojej pokladnice, aby dokázal čo najviac osekať deficit verejných financií. Pritom je už isté, že konsolidácia nebude obmedzená len na tento rok, ale bude pokračovať aj v tom budúcom.
Očakáva sa, že štátny rozpočet na rok 2026 prejde ešte väčšími úspornými opatreniami, než sa pôvodne predpokladalo. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) spočiatku tvrdil, že v budúcom roku bude potrebné ušetriť sumu v rozmedzí 800- až 850-miliónov eur. Po novom sa však obáva, že táto suma bude napokon oveľa vyššia, možno až o ďalšie stovky miliónov eur.
Odborníci z rezortu momentálne prepočítavajú presnú hodnotu, pričom vychádzajú z aktuálnych makroekonomických prognóz a ďalších finančných požiadaviek.
Minister tiež skonštatoval, že na stav verejných financií majú negatívny vplyv viaceré vonkajšie faktory. Tie pociťujeme veľmi silno, nakoľko Slovensko patrí medzi najviac otvorené ekonomiky. Problémom v tomto smere je hlavne Nemecko, ktorého ekonomika stagnuje.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
