Štát v tomto roku cieli na maximálnu úsporu finančných prostriedkov, a to s cieľom ozdraviť verejné financie, respektíve znížiť ich deficit. Konsolidačný balík obsahuje množstvo opatrení, avšak tými hlavnými sú vyššia základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) a transakčná daň. 23-percentná DPH je už v platnosti, zatiaľ čo transakčná daň sa stane realitou v apríli. Jej vplyv však možno pozorovať už teraz.
Ako informujú Aktuality.sk, podľa odborárov transakčná daň už začína ovplyvňovať vyjednávania o platoch medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Podľa zástupcov zamestnancov sa vyskytli prvé prípady, kedy zamestnávatelia pri kolektívnych vyjednávaniach rozhodujú v neprospech zamestnancov, a to s odvolaním práve na vyššie náklady v dôsledku transakčnej dane.
Spomalenie rastu miezd zamestnancov je tak reálnou hrozbou, a to ešte predtým, než nová daň vôbec nadobudne platnosť.
Transakčná daň: O čo ide?
Transakčná daň predstavuje novú formu daňového zaťaženia, ktorá sa bude uplatňovať na všetky odoslané elektronické transakcie, a to v sadzbe 0,4 percenta, pričom maximálny limit odvodu za jednu transakciu bude nastavený na 40 eur. Zdanené potom budú aj hotovostné výbery. V tomto prípade štát rozhodol o sadzbe 0,8 percenta. Maximálny limit nenastavil.
Zákon potom zahŕňa ročný poplatok za každú vydanú kartu vo výške 2 eurá, pričom samotné kartové platby dodatočnej dani podliehať nebudú. V prípade slovenských účtov bude platba dane realizovaná automaticky prostredníctvom danej banky. Pri zahraničných účtoch či špecifických prípadoch, ako je preúčtovanie nákladov, si však budú musieť daňovníci daň vypočítať a odviesť sami. Firmám a podnikateľom taktiež vzniká povinnosť zriadiť si samostatný podnikateľský účet, a to najneskôr do konca marca 2025.
Povinnosť odvádzať transakčnú daň budú mať fyzické osoby-podnikatelia, právnické osoby so sídlom alebo podnikaním na Slovensku, zahraničné subjekty s účtami v slovenských bankách, ako aj subjekty vykonávajúce činnosť v tuzemsku, hoci nie sú registrované v obchodnom registri SR.
Daň predstavuje veľkú záťaž
Monika Uhlerová, šéfka Konfederácie odborových zväzov (KOZ SR), upozornila, že transakčná daň zaťaží bezhotovostnú výplatu miezd zamestnancom a ich bankové účty. V praxi to znamená ďalšie zvýšenie nepriamych osobných nákladov a celkového daňovo-odvodového zaťaženia práce. Tiež zdôraznila, že tento krok je navyše v rozpore s predchádzajúcimi záväzkami vlády.
Anton Szalay, predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS), súhlasí s vyjadrením šéfky KOZ SR. Podľa neho transakčná daň zvyšuje náklady aj zdravotníckym zariadeniam, ktoré už dnes majú problém zabezpečiť zákonom stanovené platové nároky svojich zamestnancov.
Pokiaľ ide o odborárov, tí poukazujú na ešte jeden negatívny dopad transakčnej dane, a to konkrétne rozdelenie zamestnancov do dvoch kategórií. V jednej skupine bude daň predstavovať dodatočnú záťaž a ovplyvní rast miezd, zatiaľ čo v druhej skupine bude jej efekt nulový. To naznačuje, že voči časti zamestnancov bude diskriminačná. A to, samozrejme, nie je v poriadku.
Ako možné, že vznikne toto rozdelenie? Ešte predtým, než daň nadobudne platnosť, presnejšie 15. marca, štát uvedie do platnosti rozsiahly zoznam inštitúcií, ktorých sa daňová povinnosť nebude týkať. Patriť sem bude napríklad Sociálna poisťovňa, Matica slovenská, Slovenská akadémia vied, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, všetky rozpočtové a príspevkové organizácie, samosprávy, občianske združenia, nadácie či cirkevné zariadenia.
Zamestnanci týchto organizácií a inštitúcií nebudú mať svoje mzdy zaťažené transakčnou daňou. Naopak, všetci ostatní zamestnanci tvrdo pocítia jej následky, čo môže (a zrejme aj bude) znamenať, že ich mzdy budú rásť pomalšie v porovnaní so zamestnancami oslobodených inštitúcií.
Hovorí sa aj o neistote
Odborári kritizujú tento krok nielen pre jeho diskriminačný charakter, ale aj pre veľkú neistotu, ktorú prináša. Uhlerová zdôraznila, že stále nie je jasné, ako majú odbory a ďalšie neziskové subjekty komunikovať s platiteľmi dane a ako preukázať, že sa na nich táto povinnosť nevzťahuje.
Daňová odborníčka Ľubomíra Murgašová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton má podobný názor. Varuje, že každá výnimka v daňovom systéme ho komplikuje, vytvára priestor na daňové úniky a zvyšuje právnu neistotu. Rozdelenie organizácií podľa ich právnej formy na platiteľov a neplatiteľov transakčnej dane považuje za nešťastné.
Tiež zdôrazňuje, že práve táto transakčná daň je jedným z najproblematickejších konsolidačných opatrení, pretože neprimerane finančne aj administratívne zaťažuje podnikateľský sektor, ktorý je kľúčovou súčasťou slovenskej ekonomiky. Takýto krok by podľa nej ďalej zhoršil konkurencieschopnosť Slovenska. Dokonca aj samotní podnikatelia varujú, že nová daň môže zvýšiť ich výdavky o desiatky až stovky tisíc eur ročne.
Ak si pamätáte, štát sa hrdo oháňal argumentom, že transakčnú daň nebudú platiť bežní ľudia. Ukázalo sa však, že tak trochu zavádzal. V skutočnosti ju totiž bežní ľudia platia už teraz, hoci nepriamo – formou obmedzeného rastu miezd a v budúcnosti aj vyšších cien.
Aj zdravotníci bijú na poplach
Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze (a aj vyššie v tomto článku), transakčnú daň pocítia aj zamestnanci v sektore zdravotníctva. Daň podľa odborov nespravodlivo zaťažuje nemocnice a zdravotnícke zariadenia, čím vytvára neférové podmienky v sektore zdravotnej starostlivosti.
Súčasné predpoklady tvrdia, že daň sa najviac dotkne nemocníc združených v Asociácii nemocníc Slovenska (ANS), štátnych nemocníc fungujúcich ako akciové spoločnosti, ako aj neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
ANS už pritom podala podnet pre údajné diskriminačné uplatňovanie transakčnej dane v zdravotníctve. Podľa asociácie dochádza k nerovnému zaobchádzaniu medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, keďže niektoré zdravotnícke zariadenia sú od tejto dane oslobodené, zatiaľ čo iné ju musia platiť.
Igor Pramuk, prvý viceprezident ANS, uviedol, že zdravotnícky sektor sa v tejto otázke zjednotil, nakoľko napriek opakovaným žiadostiam sa mu nedostalo relevantnej odpovede. Pramuk hovorí o diskriminácii a porušení pravidiel hospodárskej súťaže. Zdôraznil, že nie je možné, aby v tom istom sektore mal jeden poskytovateľ výnimku z určitej povinnosti a druhý nie.
ANS namieta proti tomu, že štátne nemocnice majú výnimku z transakčnej dane, zatiaľ čo súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a neštátne nemocnice sú povinné ju platiť. Takáto prax údajne vytvára nerovné podmienky na trhu a môže ohroziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov.
