Štát dnes (29. novembra) bude pokračovať v diskusiách ohľadne kľúčovej legislatívy, ktorá prinesie rozvrhnutie štátneho rozpočtu na budúci rok. Ako informuje denník Teraz.sk, vo štvrtok (28. novembra), stihla z 30 písomne prihlásených zákonodarcov do rozpravy vystúpiť len polovica. Pre nedostatok času bola zvyšná časť rokovania presunutá na dnešný deň.
Akonáhle vystúpia všetci písomne prihlásení poslanci, do rozpravy sa budú môcť ústne prihlásiť ďalší. Ani dnes však nedôjde k hlasovaniu. To je naplánované až na budúci týždeň, presnejšie utorok (3. decembra).
Ako zrejme viete, cieľom nového štátneho rozpočtu a konsolidácie ako takej je ozdraviť verejné financie, resp. znížiť ich deficit na ekvivalent 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Tento rok sa deficit verejných financií predpokladá na 5,8 percenta HDP. V peňažnom vyjadrení má schodok dosiahnuť 6,4-miliardy eur.
Podľa Spravodajského portálu RTVS majú celkové príjmy štátu v budúcom roku činiť takmer 28-miliárd eur, zatiaľ čo výdavky by sa mali vyšplhať na približne 34-miliárd eur. Návrh štátneho rozpočtu je úzko naviazaný na konsolidačný balík, ktorý zahŕňa množstvo ekonomických opatrení. Dvomi hlavnými zdrojmi príjmu pre štátnu kasu v nasledujúcom roku budú predstavovať vyššia základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) a transakčná daň.
Štát v budúcom roku zvýši základnú sadzbu DPH zo súčasných 20 percent na 23 percent. V dôsledku navýšenia až o 3 percentuálne body dôjde k zdraženiu množstva tovarov a služieb. Výnimkou budú len niektoré tovary a služby, ktorým bola priradená osobitná sadzba. Patrí sem napríklad sadzba vo výške 5 percent, ktorá sa bude vzťahovať na základné potraviny. 23-percentná DPH má v budúcom roku predstavovať primárny zdroj príjmu pre štátnu kasu.
Transakčná daň predstavuje nový typ odvodu pre právnické osoby. Odvádzať sa bude z každej transakcie a výberu hotovosti z bankomatu. V prípade elektronických transakcií bola sadzba stanovená na 0,4 percenta. Z každej transakcie sa však nikdy neodvedie viac ako 40 eur. V prípade výberov hotovosti z bankomatu bola stanovená sadzba 0,8 percenta, a to bez maximálnej výšky odvodu.
Štát už schválil hŕstku zmien
Ako sme vás informovali v tomto článku, poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok definitívne schválili novelu zákona o DPH, ktorej cieľom je zefektívniť boj proti daňovým únikom a spresniť pravidlá pre odpočítanie dane.
Významnou zmenou bolo rozšírenie pôsobnosti zníženej (5-percentnej) sadzby DPH na bezlepkové potraviny, presnejšie bezlepkové pečivo a bezlepkové múky. Toto opatrenie nadobudne účinnosť od 1. januára 2025 a má pomôcť ľuďom s intoleranciou na lepok znížiť náklady na základné potraviny.
Okrem toho novela priniesla upresnenie pojmu „investičný majetok“, aby bolo jednoznačné, že zahŕňa iba dlhodobý majetok a vylučuje zásoby. Toto spresnenie má odstrániť nejasnosti a zabrániť nesprávnemu uplatňovaniu odpočtu DPH.
Okrem toho poslanci rozhodli o rozšírení prípadov, kedy je potrebné opraviť odpočítanú DPH. Po novom sa bude zohľadňovať aj zmena účelu alebo rozsahu použitia investičného majetku, nielen situácie spojené s opravou základu dane u dodávateľa. Zavedie sa aj nový spôsob výpočtu dodatočne odpočítateľnej alebo neodpočítateľnej dane, ktorý je v súlade s európskou smernicou.
Späť k zníženej sadzbe DPH, okrem bezlepkových potravín by jej mali podliehať aj základné potraviny (napr. mäso a mlieko), lieky a knihy.
Debaty o rozpočte
Ladislav Kamenický (Smer-SD), minister financií, uviedol, že ďalšie objemovo významné opatrenia predstavuje zavedenie transakčnej dane, ktorú budú odvádzať právnické osoby, presnejšie podnikatelia a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Okrem tovarov, ktoré budú podliehať 23-percentnej DPH, budú drahšie aj diaľničné známky.
Opozícia s návrhom štátneho rozpočtu jasne nesúhlasí. Michal Šimečka, predseda strany Progresívne Slovensko (PS) označil plány koalície za podvod na občana. Rozpočet aj konsolidácia podľa neho budú mať dopad na zraniteľných ľudí, jednorodičovské domácnosti aj mnohopočetné rodiny, teda tých, ktorí už teraz majú málo.
K situácii sa vyjadril aj Marián Viskupič (SaS). Podotkol, že občania sa skladajú svojimi daňami nie na sanáciu minulosti či znižovanie deficitu, ale na nové a nové výdavky.
Koalícia si však za konsolidáciou pevne stojí a považuje ju za nevyhnutnú. Podľa súčasných výpočtov by legislatívne zmeny mali do rozpočtu priniesť takmer 3-miliardy eur.
Riziká príliš drahých dôchodkov
Minister financií doplnil, že plánovaný rozpočet neohrozí seniorov ani ľudí so zdravotným znevýhodnením. Naďalej majú byť v rovnici zahrnuté výdavky na vyplácanie 13. dôchodku, ako aj zvýšenie opatrovateľského príspevku.
Na riziká späté s týmito výdavkami nedávno poukázal aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2025. Vyjadril sa hlavne na adresu starobných dôchodkov, na ktoré má byť v budúcom roku vynaložených vyše 10-milárd eur. V dôsledku toho bude musieť štát poskytnúť Sociálnej poisťovni (SP) finančnú pomoc v hodnote až 2,75-miliardy eur
Upozornil taktiež na nákladovosť 13. dôchodkov. Na tie má byť v budúcom roku vynaložených až 920-miliónov eur. Významnú finančnú záťaž však majú predstavovať aj predčasné starobné dôchodky, ktorých náklady majú v budúcom roku stúpnuť na 560-miliónov eur
