To, že Slovensko nie je zrovna bohatá krajina, nie je žiadnym tajomstvom. Stav niektorých kľúčových ekonomických ukazovateľov je však priam katastrofálny. Nielenže máme extrémne drahé potraviny, tunajšie domácnosti taktiež majú najnižší čistý majetok spomedzi úplne všetkých krajín Európskej únie (EÚ). Tvrdia to údaje správy, ktorú minulý týždeň publikovala spoločnosť Allianz.
Ako píše server TREND.sk, žalostnú situáciu Slovenska v tomto smere potvrdzujú aj údaje Eurostatu. Konkrétne sa hodnota finančného majetku obyvateľov určuje v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) krajiny, teda koľko percent HDP tvorí finančný majetok danej osoby či domácnosti. Zatiaľ čo v niektorých krajinách finančný majetok ľudí niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu HDP, Slováci nedosahujú ani polovicu.
V roku 2022 dosiahol finančný majetok Slovákov priemernú výšku 92 percent HDP, čo je relatívne slušné číslo. Treba však od neho odrátať výšku dlhov, ktorá v tom období činila 48 percent HDP. Po aplikovaní jednoduchej matematiky sa tak dostávame k zisteniu, že v skutočnosti mali finančné aktíva Slovákov hodnotu len 44 percent HDP.
| Krajina | Finančný majetok (v % HPD) |
| Poľsko | 65 percent |
| Fínsko | 65 percent |
| Írsko | 64 percent |
| Rumunsko | 60 percent |
| Slovensko | 44 percent |
Príčin je viacero. Samozrejme, vystupuje medzi nimi aj pomalý rast miezd. Najvýraznejší rast zaznamenali superhrubé mzdy, avšak tie zahŕňajú aj náklady na prácu, z ktorých si zhruba polovicu berie štát. Pokiaľ ide o čisté mzdy, čiže peniaze, ktoré nám chodia na účet, tie rástli oveľa pomalšie. Rozhodne potom nepomohol ani prudký rast inflácie. Slováci tak síce zarábali viac, ale aj viac míňali.
Aj situácia okolo slovenských platov je tak nič menej, než katastrofická. Údaje totiž jasne ukazujú, že dnes Slováci zarábajú takmer toľko isto, čo v roku 2012. Áno, platy od toho času výrazne stúpli, no výrazne stúpli aj ceny. V tomto smere tak výrazne zaostávame za našimi ako-tak rovnocennými európskymi kolegami. Napríklad v Rumunsku, Bulharsku a Lotyšsku kúpna sila obyvateľov v rovnakom časovom období stúpla viac ako dvojnásobne.
Slovensko stagnuje, no kto je vinník?
Prečo Slovensko dlhodobo stagnuje? Vysvetlením je nastavenie štátu. Hoci sa politické strany vo svojich predvolebných kampaniach bežne srdia tým, ako prinesú vyššie platy a nižšie ceny, za posledných 15 rokov sa to ani jednej vládnej koalícii nepodarilo. Ak došlo k určitým pozitívnym zmenám, boli len krátkodobé. Slovensko v priebehu posledného desaťročia vykázalo jeden z najslabších ekonomických rastov spomedzi východoeurópskych krajín, zatiaľ čo ceny prudko rástli.
Smutnou skutočnosťou je, že zrejme sa to len tak skoro nezmení. Kontinuálna stagnácia ekonomiky tento rok vyústila do konsolidačného balíka, ktorého cieľom je znížiť deficit verejných financií. Problémom je, že tvrdé ekonomické opatrenia boli schválené v skrátenom konaní, a teda im nepredchádzali žiadne komplexné analýzy, ktoré by upozornili na možné negatívne dôsledky. Poukázal na to dokonca aj prezident Peter Pellegrini, no napriek tomu konsolidačný balík podpísal.
Bude to náročné
Od budúceho roka tak bude kúpna sila priemerného Slováka ešte nižšia. Premiér upozornil, že v rámci konsolidačných opatrení dôjde k okresaniu zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH), konkrétne z 10 percent na 5 percent, avšak tej v súčasnosti podlieha len veľmi málo položiek. Vzťahovať by sa mala aj na základné potraviny, no štát očividne vníma koncepciu základných potravín inak ako občania.
Väčšina tovarov bude práveže drahšia, nakoľko od januára nadobudne účinnosť 23-percentná základná sadzba DPH, ktorá v súčasnosti činí 20 percent. A aby toho nebolo málo, dôjde aj k ukončeniu plošného dotovania cien energií. To sa podpíše najmä na cenách plynu, ktoré budú z ročného hľadiska v mnohých prípadoch vyššie o stovky eur. Štát síce avizoval, že zvažuje predĺženie pomoci slovenským domácnostiam, no napokon sa rozhodol nepostarať. Pomáhať bude len adresne, teda určite nie väčšine.
Aby sme to zosumarizovali, štát evidentne potrebuje šetriť. Vybral si však spôsob, ktorý opäť zníži životnú úroveň priemerných ľudí s priemernými mzdami.
