V priebehu posledných mesiacov si aj Slováci náramne užívali kontinuálny pokles cien pohonných hmôt na čerpacích staniciach. Tomu je však zrejme koniec. Ceny ropy totiž tento týždeň výrazne stúpli. A keďže ide o základnú surovinu, od ktorej sa odvíjajú aj ceny pohonných hmôt (PHM), takmer nepochybne bude znamenať drahšie tankovanie.
Ako informuje denník Teraz.sk, ceny ropy tento týždeň, na rozdiel od mnohých predošlých, rástli. Konkrétne cena ropy Brent prekročila hranicu 78 dolárov (70,72 eura) za barel (159 litrov). Obecne za celý týždeň však ropa zaznamenala najvýraznejší cenový skok za posledné dva roky.
Príčinou tohto cenového rastu má byť predovšetkým stupňujúci sa konflikt na Blízkom východe, v dôsledku ktorého hrozí rozšírenie vojny do celého regiónu. Pripomíname, že územie Blízkeho východu figuruje ako jeden z kľúčových producentov ropy.
Ceny rastú, konflikt neutícha
Späť k cenám, ropa Brent, ako bolo spomenuté, sa koncom týždňa obchodovala až za 78 dolárov za barel, čo predstavuje nárast o 43 centov (0,55 percenta). Konkrétne ide o ropu s dodávkou plánovanou na december. Stúpla však aj cena ľahkej americkej ropy WTI s novembrovým dodaním, a to o 67 centov, resp. 0,91 percenta. V piatok na konci obchodovania sa barel predával za 74,38 amerického dolára (67,44 eura).
A je dosť možné, že cenový rast bude pokračovať. Izraelská vláda totiž oznámila, že sa chystá oplatiť útok asi 180 balistických rakiet, ktorý začiatkom týždňa na jeho území realizoval susedný Irán. Teherán údajne reagoval na zabitie viacerých vysokopostavených predstaviteľov proiránskych ozbrojených skupín.
Je teda evidentné, že napätie medzi Izraelom a Iránom stúpa, čo sa odráža aj na očakávaniach analytikov. Tí sa obávajú možného objemu produkcie ropy na celom území Blízkeho východu, ktorý pravdepodobne aj naďalej povedie k výraznému cenovému rastu. Ceny pritom tento týždeň mohli stúpnuť ešte výraznejšie, zabránilo tomu však vyjadrenie Joea Bidena, amerického prezidenta. Ten totiž uviedol, že keby bol v situácii Izraelu, rozmýšľal by nad inými možnosťami riešenia konfliktu, než je útok na iránske ropné zariadenia.
Irán figuruje ako dôležitý člen Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), pričom každý deň vyrobí zhruba 3,2-milióna barelov ropy. To je ekvivalent zhruba 3 percent celosvetovej produkcie. Útoky na jeho zariadenia tak predstavujú riziko výpadku značného objemu ropy z obehu, čo by hnalo cenu suroviny, ako aj produktov, ktoré sa z nej vyrábajú, smerom nahor. OPEC situáciu upokojuje tvrdením, že má k dispozícii určitú voľnú kapacitu, vďaka ktorej môže zvýšiť ťažbu v prípade výpadku produkcie v Iráne.
Tankovanie sa zrejme predraží
Napriek tomu sú však obavy značné. Nepomáha pritom fakt, že v priebehu celého týždňa vykázala ropa Brent cenový nárast o viac než 8 percent, čo predstavuje najprudší cenový rast od januára minulého roku. Pokiaľ ide o ropu WTI, tá zdražela až o 9,1 percenta, a teda sa obchodovala za najvyššie ceny od marca 2023.
Nateraz nie je jasné, ako sa táto situácia odrazí na cenách benzínu a nafty na slovenských čerpacích staniciach. V prípade, že sa konflikt na juhu nepodarí urýchlene vyriešiť, hrozí nám výrazne drahšie tankovanie.
