Štát je aktuálne v procese uzdravovania verejných financií, ktoré majú byť vo veľmi zlom stave. Snaží sa o to rôznymi spôsobmi, viaceré z ktorých nie sú Slovákom po chuti. Má sa zvýšiť daň z pridanej hodnoty (DPH) na 23 percent, ako aj ceny dvoch diaľničných známok. To ale nie je všetko. Horlivo sa diskutuje aj o novej dani z transakcií, ktorá sa dotkne státisícov Slovákov.
Podobne ako ostatné zmeny, aj táto daň má pomôcť súčasnej vláde skonsolidovať verejné financie a postaviť štátny rozpočet na nohy. Čo presne bude pre Slovákov znamenať vysvetľuje portál Aktuality.sk.
Čo je transakčná daň?
Daň z transakcií, ako naznačuje samotný názov, predstavuje spoplatnenie niektorých finančných operácií. Pôjde napríklad o poplatok za finančný prevod či výber z bankomatu. Už dlhšie funguje v susednom Maďarsku, kde však spôsobila zvýšenú mieru hromadenia hotovosti a donútila viaceré subjekty k tomu, aby obchádzali elektronické platby. Je však pravda, že väčšina firiem sa jej vyhnúť nedokáže.
Podľa odhadov vlády bude transakčná daň tvoriť druhý najvyšší príjem pre štátnu kasu. Číslom jeden bude už spomenutá vyššia DPH.
Kto všetko ju bude platiť?
Pôvodne sa šírila domnienka, že transakčnú daň budú musieť platiť úplne všetci. Napokon sa ale ukázala byť nepravdivá. Vláda upresnila, že sa bude vzťahovať iba na firmy, jednoosobové eseročky a podnikateľov, vrátane samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO).
Naopak, dani sa vyhnú zamestnanci, prenajímatelia nehnuteľností, Sociálna poisťovňa, rozpočtové a príspevkové organizácie, ako aj vyššie územné celky.
Aká bude jej výška?
Vláda pôvodne rátala so základnou sadzbou vo výške 0,35 percenta z každého elektronického prevodu, maximálne do výšky 30 eur. Neskôr ale tento kľúčový parameter upravila, resp. zvýšila. Po novom má sadzba dosahovať 0,4 percenta, pričom maximálny limit bol stanovený na 40 eur.
Celkovo sa bude daň skladať z troch poplatkov. Sadzba vo výške 0,4 percenta je len jedným z nich. V praxi bude fungovať tak, že ak podnikateľ odošle napríklad sumu 1 000 eur, na základe sadzby odvedie do štátnej kasy 4 eurá. Pokiaľ ide o maximálny limit (40 eur), ten odvedie vtedy, ak odošle platbu v hodnote 10-tisíc eur a viac.
Druhou časťou je poplatok so sadzbou 0,8 percenta, ktorý sa bude vzťahovať na výbery z bankomatov. Za výbery sa tak bude odvádzať dvojnásobok toho, čo za elektronické transakcie. Taktiež treba spomenúť, že pri tejto sadzbe vláda nenastavila maximálny limit. To znamená, že ak si z bankomatu vyberiete dajme tomu 20-tisíc eur, nezaplatíte maximálne 80 eur, ale dvojnásobok, čiže 160 eur.
Poslednou časťou je poplatok za platobnú kartu. Ten sa však na rozdiel od dvoch predošlých poplatkov nebude uhrádzať pri každej transakcii či výbere hotovosti. Platiť sa bude na ročnej báze, pričom jeho výška bola stanovená na 2 eurá.
Treba ešte spomenúť, že 0,4-percentnej sadzbe budú podliehať len platby, ktoré podnikateľ odošle, teda nie tie, ktoré na svoj účet príjme. Odvádzanie konkrétnych súm by mala zastrešovať banka, pričom podnikatelia o nich budú informovaní vo výpise z účtu.
Pribudnú aj iné povinnosti?
Žiaľ, áno. Subjekty podliehajúce transakčnej dani (podnikatelia, živnostníci, jednoosobové eseročky) budú po novom musieť používať transakčný účet. Veľká časť osôb, ktoré podnikajú, používa na firemné transakcie svoj vlastný, resp. súkromný účet. To sa bude musieť zmeniť. Rezort financií podotýka, že táto povinnosť vznikne približne 190-tisíc podnikateľom.
Akonáhle si dotknuté subjekty založia transakčný účet, okrem transakčnej dane budú musieť uhrádzať aj poplatok za správu tohto účtu. Ten našťastie nebýva vysoký, niektoré banky ho dokonca ponúkajú aj zadarmo. Ministerstvo pritom podotklo, že aktuálne komunikuje s bankami a usiluje sa o nastavenie maximálneho cenového limitu pre transakčný účet na 5 eur mesačne.
Čo sa týka podnikateľov, ktorí používajú banku mimo Slovenskej republiky, prípadne používajú online banku (napr. Revolut), tí musia transakčnú daň odvádzať na vlastnú päsť, a to každý mesiac. Samozrejme, o odvedenej sume taktiež musia informovať daňový úrad.
Ďalšia nová povinnosť sa týka platobných terminálov. Aby sa maximalizoval príjem z transakčnej dane, podnikatelia budú musieť umožniť zákazníkom platby kartou. Týka sa to najmä menších podnikov, ktoré vzhľadom na svoju pozíciu a ceny doposiaľ nepotrebovali prevádzkovať platobné terminály. Mnohé ich potom nevyužívajú aj kvôli poplatku vo výške 1,5 percenta, ktorý si banky účtujú za uskutočnenú transakciu.
Pochopiteľne, týmto krokom chce štát minimalizovať riziko, že by sa podnikatelia či firmy snažili obchádzať transakčnú daň tým, že začnú viac používať či dokonca hromadiť hotovosť. Ministerstvo financií potom hovorí aj o znížení frekventovanosti daňových podvodov a únikov.
Platby budú môcť podniky prijímať nielen cez klasický terminál, ale aj prostredníctvom mobilných aplikácií, odkazov PayMe či QR kódov. Pokiaľ ide o obchody, tie budú môcť prijímať aj platby v hotovosti, no ak zákazníkom neumožnia aj platby kartou, bude im hroziť pokuta vo výške od 50 do 300 eur.
Aké bude mať daň následky?
Vláda vníma transakčnú daň ako ďalší dôležitý zdroj príjmu pre štátnu pokladnicu. Konkrétne v budúcom roku, kedy dôjde k jej zavedeniu, by mala štátu vygenerovať finančné prostriedky v objeme vyše 560-miliónov eur.
Pre platiteľov tejto dane sú prospekty iné. Ako bolo spomenuté vyššie, v Maďarsku táto daň spôsobila častejšie hromadenie hotovosti, čo je riziko, ktoré hrozí aj u nás. Ekonóm rakúskeho inštitútu Momentum taktiež varuje, že kvôli transakčnej dani môžu podniky zadržiavať najvyššiu možnú sumu v hotovosti, aby ušetrili na nákladoch. Namiesto toho, aby v rámci viacerých transakcií odvádzali menšie sumy, môžu čakať, kým sa čiastka na zaplatenie (napr. úveru alebo dlhu) nenahromadí, aby ju potom mohli poslať ako jeden celok, z ktorého budú musieť zaplatiť len stanovený daňový limit.
Riziko potom predstavuje aj povinnosť platobných terminálov. Keďže podniky budú musieť zákazníkom umožniť platenie kartou, navýšia sa im náklady, čo takmer nepochybne pretavia do svojich cien. Výsledkom teda môže byť zdraženie ich tovarov alebo služieb. V konečnom dôsledku sa teda transakčná daň bude nepriamo týkať aj bežných ľudí.
Aké sú termíny?
Zavedenie transakčnej dane sa spája s viacerými termínmi, ktorých sumarizáciu nájdete v nasledovných bodoch.
Platnosť transakčnej dane:
- Od apríla 2025
Povinnosť mať transakčný účet:
- Do marca 2025
Povinnosť mať platobný terminál:
- Od júla 2025
