Rokovania vládnej koalície o ďalšom balíku konsolidačných opatrení pre rok 2026 napredujú. Po pondelkovom zasadnutí koaličnej rady to na sociálnej sieti uviedol premiér Robert Fico (Smer-SD). Partneri sa podľa neho dohodli na prvých opatreniach, no zároveň sa zaviazali, že verejnosť budú o konkrétnych krokoch informovať až po dosiahnutí finálnej dohody. Informujú o tom Správy STVR.
Polovica zmien má byť dohodnutá
Podľa ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD) sa vládna koalícia zhodla na prvých dvoch desiatkach opatrení, čo podľa jeho odhadu predstavuje približne polovicu potrebných zmien na ozdravenie verejných financií. Rokovania majú pokračovať v stredu (20. augusta).
Premiér Robert Fico zdôraznil, že koalícia sa drží zásady, podľa ktorej by mala byť záťaž z konsolidácie rovnomerne rozdelená medzi štát, podnikateľský sektor a občanov.
Na detaily si ešte počkáme
Napriek ohlásenému pokroku sa verejnosť zatiaľ žiadne konkrétne opatrenia nedozvie. Fico potvrdil, že koaličná rada sa dohodla na informačnom embargu a o záveroch bude informovať až vtedy, keď bude existovať úplná dohoda na celom balíku.
Minister Kamenický v tejto súvislosti uviedol, že na najbližšie rokovanie vlády nepredloží žiadny materiál týkajúci sa konsolidácie a nespresnil ani sumu, ktorej by sa mala týkať. Detailnú tlačovú konferenciu s konkrétnymi opatreniami prisľúbil až po ich schválení vládou. Aby sa stihol schváliť štátny rozpočet v novembri, musia byť podľa neho tieto materiály vládou prijaté najneskôr začiatkom septembra.
Konsolidácia sa má dotknúť aj rezortov
Minister financií Ladislav Kamenický po minulotýždňovom rokovaní koaličnej rady uviedol, že konsolidácia sa v budúcom roku dotkne aj ministerstiev, a to konkrétne v podobe škrtov. Priblížil, že požiadavka na prijatie rozsiahlych opatrení na výdavovej strane štátneho rozpočtu prišla priamo od neho a od premiéra Roberta Fica.
Výsledkom rokovaní bolo, že sa bude schvaľovať balík, v rámci ktorého bude každé jedno ministerstvo povinné škrtať „dosť podstatnú sumu“. Presnú výšku úspor, či už v percentách alebo v konkrétnych sumách, šéf rezortu financií v tom čase tiež nekonkretizoval s tým, že tieto detaily musia byť najprv dohodnuté v rámci koaličnej rady.
Pozitívna zmena
Doterajšie konsolidačné opatrenia, ktoré vláda prijala, sa zameriavali takmer výhradne na príjmovú stranu rozpočtu. V praxi to znamenalo zvyšovanie daní a odvodov. Medzi najvýraznejšie kroky patrilo napríklad zvýšenie zdravotných odvodov pre zamestnancov a živnostníkov, zavedenie nových spotrebných daní (napr. na sladené nápoje), zavedenie transakčnej dane či zvýšenie sadzby DPH.
Všetky tieto opatrenia mali spoločné to, že priamo siahali do peňaženiek občanov a zvyšovali náklady pre firmy, čo prispievalo k inflácii a spomaľovaniu ekonomiky.
Konsolidácia je potrebná
Aj keď konsolidácia priamo zasahuje do našich rozpočtov, čísla jasne ukazujú, že je de facto nevyhnutná. Podľa najnovších údajov Eurostatu zaznamenalo Slovensko spolu s Rakúskom v prvom štvrťroku 2025 najväčší medzikvartálny nárast hrubého dlhu spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Situácia je natoľko vážna, že dlh už na začiatku roka dosiahol úroveň, ktorú mu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpovedala až na jeho konci.
Hrubý verejný dlh Slovenska sa v prvom kvartáli vyšplhal na 62,8 percenta HDP, čím sa dostal nad hornú hranicu tzv. maastrichtského kritéria, ktoré stanovuje maximálnu prípustnú úroveň na 60 percent HDP.
Analytik ČSOB banky Marek Gábriš upozorňuje, že v tomto smere sa Slovensko uberá nesprávnym smerom a v pretekoch v zadlžovaní, žiaľ, predbieha väčšinu krajín. Napriek tomu zostáva slovenský dlh stále výrazne nižší ako priemer eurozóny (88 %) a EÚ (takmer 82 %).
K rýchlemu rastu prispelo aj to, že si Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) v prvej polovici roka požičala už 8,6 miliardy eur z celoročne plánovaných 12 miliárd, aby si vytvorila rezervy na horšie časy.
Hlavným dôvodom rastúceho dlhu sú podľa expertov dlhodobo vysoké rozpočtové deficity, a to nielen tie z minulosti, ale aj tie súčasné. K tomu sa pridávajú ďalšie negatívne faktory, ako je spomaľovanie ekonomiky, starnutie obyvateľstva a výrazne vyššie úroky za správu štátneho dlhu v porovnaní s minulosťou.
Marek Gábriš pripomína aj budúce riziká. Veľkú časť dlhu síce stále drží Národná banka Slovenska, no tá už v budúcnosti nebude môcť takéto rozsiahle nákupy dlhopisov opakovať, čo zníži dopyt. Pri klesajúcom ratingu tak bude pre Slovensko čoraz ťažšie a drahšie požičiavať si na trhoch a bude musieť investorom ponúkať vyššie úroky ako iné krajiny eurozóny.
