Slovensko stojí pred vážnou výzvou – konsolidovať verejné financie do roku 2026 a vyhnúť sa eskalácii ekonomických problémov. Podľa analýzy rozpočtovej situácie je na dosiahnutie plánovaného deficitu vo výške 3,7 % HDP nevyhnutné prijať opatrenia v hodnote 1,8 miliardy eur. Avšak pri pohľade na širší kontext sa ukazuje, že táto konsolidácia predstavuje len prvý krok v riešení prehlbujúcej sa finančnej nestability krajiny.
Rast deficitu a obmedzené možnosti financovania
V rámci už realizovaných konsolidačných opatrení dosiahlo Slovensko v tomto roku zníženie deficitu o 1,4 miliardy eur. Aj napriek tomu nedokáže táto suma pokryť budúce výpadky v rozpočte. Predpokladá sa, že deficit na nasledujúci rok by mohol prekročiť plánovaných 4,7 % HDP a dosiahnuť až 4,8 %. Tento zdanlivo malý rozdiel by však v praktickom zmysle znamenal ďalšie stovky miliónov, ktoré zostanú nepokryté.
Energetické dotácie, ktoré vláda doteraz poskytovala na úhradu cien plynu a tepla, výrazne zaťažujú verejné financie. Ak by tento systém podpory pokračoval do rokov 2026 a 2027, štát by musel čeliť dodatočným výdavkom vo výške približne 1 miliardy eur. To by si vyžiadalo buď zvýšenie daňového zaťaženia, masívne škrty vo výdavkoch, alebo obmedzenie iných sektorov verejných financií. Vzniká tak otázka, ako zabezpečiť rovnováhu medzi ochranou domácností a udržateľnosťou štátneho rozpočtu.
Obavy podnikateľov aj domácností
Podnikateľský sektor na Slovensku je už teraz jedným z najviac zaťažených v regióne vzhľadom na vysoké dane a odvody. Akékoľvek ďalšie zvýšenie tohto zaťaženia môže mať vážne dôsledky, vrátane odchodu firiem za hranice. Takýto vývoj by ďalej oslabil domáci trh, zvýšil nezamestnanosť a obral štát o príjmy z podnikateľskej činnosti. Navyše sa podnikatelia obávajú zhoršovania podnikateľského prostredia v dôsledku nedostatočných verejných investícií.
Domácnosti čelia vlastným problémom – napriek tomu, že inflácia mierne poklesla na 4 %, ceny potravín aj energií zostávajú na vysokých úrovniach. Ak by sa vláda rozhodla zrušiť energetické dotácie alebo výrazne oklieštiť sociálne dávky, mnohé rodiny by mohli upadnúť do finančnej tiesne. V takomto prípade by sa prepad životnej úrovne stal ešte naliehavejším sociálnym problémom.
Prečítajte si tiež
Ťažké rozhodnutia pred vládou
Výzvy, ktorým Slovensko čelí, si vyžadujú sústredené kroky a efektívne riešenia. Konsolidácia rozpočtu nemôže byť postavená len na zvýšení daní alebo škrtoch vo verejných výdavkoch, pretože dôsledky takých opatrení by najviac postihli sociálne a ekonomicky zraniteľné skupiny obyvateľstva. Čoraz hlasnejšie sa preto diskutuje o potrebe systémových reforiem, ktoré by zabezpečili stabilitu verejných financií pri zachovaní sociálnej rovnováhy.
Rozhodnutia, ktoré vláda v najbližšom období prijme, nebudú jednoduché. Pri nevhodne nastavených opatreniach by totiž mohlo dôjsť k zosilneniu súčasnej krízy a jej negatívnych dopadov na každú časť spoločnosti. Na stole sú nepochybne aj neortodoxné prístupy, ktorých prijatie by však muselo byť politicky veľmi dobre komunikované a odborne podložené. Slovensko má ešte šancu vyhnúť sa hlbokej ekonomickej a sociálnej kríze – no iba ak nájde rovnováhu medzi šetrením a rozvojom.
