Práca je esenciálnou súčasťou života väčšiny dospelých. Napriek tomu ale väčšina z nás nemá na kľúčové pracovné úkony dostatok času, čo vedie k neslávne známej preťaženosti. Preťaženosť zamestnancov neefektívnymi úlohami, vplyvmi a podnetmi má byť na priam alarmujúcej úrovni a stáva sa čoraz častejšie riešenou problematikou v pracovnej sfére.
Existuje však nádej na nájdenie spôsobu, ktoré by dokázalo tento problém efektívne vyriešiť. Podľa globálneho prieskumu Work Trend Index, ktorý každoročne organizuje spoločnosť Microsoft, je ľudstvo schopné vyriešiť preťaženosť zamestnancov za pomoci umelej inteligencie (AI). Až 3 zo 4 ľudí by totiž mohli AI využiť nielen na administratívne úlohy, ale dokonca aj na kreatívne aspekty.
Z prieskumu vyplynuli 3 základné trendy v kontexte s AI. Začala sa objavovať neočakávaná aliancia zamestnancov a umelej inteligencie a digitálny trh bráni inováciám, čo vedie k tomu, že jednotlivé povolania si postupne budú vyžadovať novú schopnosť umelej inteligencie.
Svoje pracovné úlohy by chcelo delegovať na umelú inteligenciu až 70 % respondentov, pričom týmto delegovaním sledujú zníženie pracovného zaťaženia. Až 73 % respondentov si vie predstaviť, že by AI mohla riešiť aj rôzne kreatívne idey.
Pozitívne vnímanie umelej inteligencie zo strany zamestnancov môže podľa prieskumu mať pozitívny dopad na pracovnú produktivitu. Vedúci predstavitelia podnikov až 2-krát častejšie uvádzajú, že AI by priniesla takýto pozitívny efekt.
Ľudia nemajú dosť času a energie
Až 64 % respondentov tvrdí, že zápasia s nedostatkom času a energie na dokončenie svojej práce, pričom títo pracovníci majú až 3,5-krát vyššiu pravdepodobnosť, že budú mať ťažkosti s inováciami a strategickým myslením. Okolo 68 % ľudí potom súhlasí s tým, že počas pracovného dňa nemajú dostatok nepretržitého sústredenia.
Podľa prieskumu je najväčším „žrútom času“ obrovské množstvo porád a firemných hovorov, ktoré sú často zbytočne dlhé a mnohokrát nevedú k skutočným výsledkom. Napríklad v rámci aplikácie Microsoft Teams sa mal od februára 2020 čas trávený na poradách zvýšiť až 3-násobne. Tento trend má pretrvávať aj dnes. Zamestnanci sú tak zahltení množstvom často irelevantných informácií, čo vedie k stagnácii alebo poklesu produktivity.
Kľúčom k rozlúsknutiu tohto problému a jeho zvráteniu môže byť umelá inteligencia. „Umelá inteligencia zohráva významnú úlohu v novom prístupe k práci. Rovnako ako v prípade nedávneho nárastu aplikácií na prácu z domu sa zamestnanci budú musieť naučiť pracovať s novými technológiami poháňanými umelou inteligenciou. Je to výživa aj pre zamestnávateľov, ktorí musia vyhodnotiť, či má zmysel implementovať nové doplnky AI do pracovných procesov. Správne posúdenie situácie im môže poskytnúť veľkú výhodu v konkurenčnom boju v budúcnosti,“ hovorí Violeta Luca, generálna riaditeľka Microsoft pre Česko a Slovensko.
Neprehliadnite
Kvôli rastúcemu potenciálu umelej inteligencie rastie potreba zamestnancov zlepšovať sa v oblasti digitálnej zručnosti. Od marca 2023 sa podiel pracovných ponúk v USA na sieti LinkedIn, v ktorých sa spomína ChatGPT, medziročne zvýšil až o 79 %.
Približne 82 % lídrov tvrdí, že zamestnanci, ktorých najmú, budú potrebovať nové zručnosti, aby boli pripravení na rast AI. Zároveň 60 % ľudí uviedlo, že im chýbajú dostatočné zručnosti na výkon svojej práce.
ChatGPT predstavuje novú éru efektívneho vyhľadávania a odpovedí, vďaka čomu môže byť využívaný ako pomôcka a dokáže uľahčiť prácu mnohým zamestnancom.
Odchýlky sú malé
V rôznych krajinách sa zamestnanci vysporadúvajú so zvyšujúcim sa náporom práce inak. Iba polovica Fínov pociťuje nedostatok času a energie na dokončenie úloh, čo je výrazne menej oproti globálnemu priemeru (64 %). Naopak, najväčší pracovný diskomfort pociťujú Švajčiari, a to o približne 1 % viac, než je svetový priemer (68 %).
V južanských krajinách zasa vnímajú situáciu na pracovisku celkom pozitívne. Na nedostatok inovácií na pracovisku si sťažuje len okolo 42 % lídrov, čo je až takmer 20 % pod celosvetovým priemerom.
Prieskum, z ktorého boli uvedené údaje čerpané, bol realizovaný na vzorke 31 000 responedntov v 31 krajinách.
Zdroj: TS
