Vyzerá ako kus spáleného dreva, no vo vnútri sa skrýval text, ktorý nikto nečítal takmer dve tisícročia. Papyrus z Herkulanea bol taký krehký, že jeho fyzické otvorenie by znamenalo ďalšie nenávratné škody. Vedci ho preto nerozvinuli rukami, rozvinuli ho digitálne.
Medzinárodnému tímu sa podarilo prečítať celú zachovanú časť zuhoľnateného zvitku s označením PHerc. 1667. Ide o prvý papyrus z Herkulanea, ktorého dochovaný text vedci digitálne rozvinuli a súvisle prečítali od začiatku až do konca.
Výsledky zverejnil 25. júna projekt Vesuvius Challenge spolu s predbežnou vedeckou štúdiou. Zvitok ukrýval približne 1,4 metra papyrusu a spodné časti zhruba 22 stĺpcov textu napísaného v starej gréčtine.
Papyrus pochádza z knižnice v rímskom meste Herkulaneum, ktoré spolu s Pompejami pochoval výbuch Vezuvu v roku 79. Horúci sopečný materiál zvitky zuhoľnatel, no zároveň ich zakonzervoval. Keď ich archeológovia objavili v 18. storočí, pokusy o ručné rozvinutie často končili devastačným poškodením celého meteriálu.
Röntgen sa pozrel medzi jednotlivé vrstvy
Vedci papyrus preskúmali pomocou fázovo kontrastnej röntgenovej mikrotomografie na pracovisku European Synchrotron Radiation Facility vo francúzskom Grenobli. Mimoriadne silný röntgen dokázal zachytiť tenučké a tesne stlačené vrstvy papyrusu ukryté vo vnútri zvitku.
Z tisícov röntgenových snímok následne vznikol detailný 3D model jeho vnútra. Výskumníci v ňom vystopovali povrch jednotlivých vrstiev, digitálne ich oddelili a narovnali do podoby plochej stránky.
Najťažšie bolo nájsť samotný text. Staroveký atrament obsahoval uhlík a po zuhoľnatení mal takmer rovnaké vlastnosti ako ohorený papyrus. Modely strojového učenia preto hľadali aj veľmi slabé stopy atramentu, ktoré by človek na surových snímkach nedokázal spoľahlivo rozpoznať.
Nešlo však o generatívnu umelú inteligenciu, ktorá by si chýbajúce slová domýšľala. Technológia zvýraznila pravdepodobné stopy atramentu. Jednotlivé písmená, slová a význam textu potom kontrolovali a prepisovali odborníci na staroveké papyrusy.
Prečítali všetko, čo zo zvitku zostalo
PHerc. 1667 bol pôvodne podstatne väčší. Staršie pokusy o jeho fyzické otvorenie v 19. storočí, v roku 1969 a neskôr v 80. rokoch zničili vonkajšie vrstvy.
Z pôvodného papyrusu zostalo kompaktné jadro vysoké približne 8 centimetrov. Nepoškodené zvitky z Herkulanea pritom zvyčajne dosahovali výšku 19 až 24 centimetrov. Vedci teda neobnovili dávno stratené časti, ale podarilo sa im súvisle prečítať celý text zachovaný vo vnútri zostávajúceho jadra.
Text sa venuje ľudskej povahe
Obsah papyrusu naznačuje, že ide o filozofické dielo zaoberajúce sa etikou. Autor písal o ľudskej prirodzenosti, vnútorných pohnútkach, poznaní a morálnom napredovaní človeka.
Jazyk a témy pritom veľmi jasne smerujú k stoickej filozofii. V poslednom zachovanom stĺpci sa objavuje aj meno Aristokreón, synovec a žiak významného stoického filozofa Chrysippa. Výskumníci preto text predbežne datujú do 2. storočia pred naším letopočtom. Konkrétny autor však bohužiaľ zatiaľ nie je známy.
„Niečo budeme skúmať, no nepochopíme to, ak sa určitým spôsobom odchýlime od seba a od vlastnej prirodzenosti.“
Ide o jeden z úryvkov, ktoré sa podarilo rekonštruovať a preložiť zo starej gréčtiny. Ďalšie časti rozoberajú vzťah medzi dobrom, zlom, múdrosťou a ľudským šťastím.
Odomknúť sa môže celá stratená knižnica
Nová metóda priniesla výsledky aj pri ďalších papyrusoch. Pri zvitku PHerc. Paris 4 dokázali kvalitnejšie snímky prvýkrát priamo zachytiť atrament vo vnútri trojrozmerných röntgenových dát. Výsledok zároveň potvrdil správnosť textu, ktorý účastníci Vesuvius Challenge čiastočne prečítali už v roku 2023.
Pri ďalšom zvitku s označením PHerc. 139 vedci odhalili názov diela aj jeho autora. Išlo o ôsmu knihu spisu O bohoch od epikurejského filozofa Filodéma. Všetky tomografické dáta, digitálne rekonštrukcie, prepisy aj použitý softvér majú byť verejne dostupné. Ostatní výskumníci tak môžu výsledky kontrolovať a rovnaký postup použiť na ďalšie papyrusy.
Veľmi lákavým je fakt, že v zbierkach zostávajú stovky zatvorených zvitkov, ktoré môžu ukrývať stratené diela filozofie, poézie aj prózy. V nasledujúcich mesiacoch a rokoch tak špičkové technológie pravdepodobne odomknú dávno stratené diela, ktoré ľudstvo na takmer 2-tisíc rokov stratilo.
