Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie (EK), v stredu počas svojho plánovaného prejavu na adresu aktuálnej situácie v prostredí európskej energetiky navrhla kompletnú reformu pre trh s elektrinou. Pár slov venovala aj téme obecného hospodárskeho rastu Európskej únie (EÚ).
Návrh, ktorý predložila, by vraj mohol vygenerovať až 140 miliárd eur na pomoc ľuďom, ktorých zasiahol vysoký rast cien energií zaznamenaný predovšetkým v poslednom období, informuje server WebNoviny.sk.
Zastropovanie príjmov
Jednou z hlavných tém boli zisky energetických spoločností, ktoré sú podľa predsedníčky neprimerane vysoké, a teda ich je potrebné zastropovať. „V našom sociálnom trhovom hospodárstve sú zisky v poriadku, sú dobré. Ale v týchto časoch je nesprávne mať mimoriadne rekordné príjmy a zisky z vojny a na úkor spotrebiteľov. V týchto časoch sa zisky musia deliť a smerovať k tým, ktorí to najviac potrebujú.“
Oddelenie cien plynu a elektriny
Komisia má v blízkom období spolu s členskými štátmi EÚ vypracovať mapu dodávateľov energií, ktorí budú zoradení podľa spoľahlivosti, píše server Pluska. Pracovať sa bude aj na nových štandardoch pre obchodovanie s elektrinou. Podľa nového návrhu už nebude cena elektriny tak závislá od cien plynu, ako tomu bolo doposiaľ.
EÚ už nestaví všetko na jedného hráča
Ďalšou horúcou témou bol budúci hospodársky rast EÚ, konkrétne v súvislosti so vzácnymi surovinami. Predsedníčka EK očakáva, že spotreba vzácnych surovín v EÚ do roku 2035 vzrastie až 5-násobne, na čo sa treba patrične pripraviť.
V súčastnosti sa takmer 90 % vzácnych hornín a 60 % lítia spracúva v Číne. EÚ však nechce, aby sa opakoval podobný scenár ako pri plyne a Rusku, a teda nechce staviť všetko na jednu krajinu. Pracuje tak na budovaní vzťahov s ďalšími potenciálnymi partnermi, medzi ktorými nájdeme napríklad Čile, Mexiko, Nový Zéland, Austráliu a Indiu.
Čo sa týka plynu, EÚ má z Ruska aktuálne dovážať len 9 % celkového množstva.
