Amazon obhajuje spotrebu vody vo svojich dátových centrách a tvrdí, že v prepočte na kilowatthodinu vykazuje najnižšie hodnoty spomedzi technologických gigantov. Celosvetový ročný odber spoločnosti predstavuje 2,5 miliardy galónov (9,46 miliardy litrov) vody, čo je iba zlomok v porovnaní s objemom, ktorý len v USA padne na zalievanie trávnikov. Kritici napriek tomu upozorňujú na vážne lokálne dopady v suchých oblastiach, hoci firma plánuje do roku 2030 vrátiť do obehu viac vody, než sama spotrebuje, píše Tom’s Hardware.
Dátové centrá sú kľúčovou súčasťou fungovania moderných AI riešení, vrátane bežných generatívnych modelov. Všetky funkcie aj samotný tréning zaberajú obrovské množstvo údajov, ktoré sa musia niekde spracovávať a ukladať. A tým miestom sú práve dátové centrá. Problém je v tom, že ich budovanie aj prevádzka si pýtajú obrovské množstvo zdrojov, hlavne elektriny a vody.
Pre miestne komunity a samosprávy ide často o jeden z hlavných dôvodov, prečo blokujú schvaľovanie nových projektov. Amazon sa však proti tejto kritike začal ostro brániť. Podľa vlastných vyjadrení spoločnosti vykazuje v prepočte na jednu kilowatthodinu najnižšiu spotrebu vody spomedzi všetkých technologických gigantov, ktorí sa zameriavajú na umelú inteligenciu, vrátane Microsoftu, Google či Mety. Zástupcovia firmy tvrdia, že v celkovom porovnaní s inými ľudskými aktivitami je spotreba ich serverov iba kvapkou v mori.
Amazon ako hlavný argument použil oficiálne dáta vládnej agentúry EPA. Tie ukazujú, že Američania denne spotrebujú astronomických 9 miliárd galónov vody na zavlažovanie krajiny a záhrad. V ročnom vyjadrení tak na obyčajné udržiavanie zelených trávnikov padne približne 3,3 bilióna galónov vody, pričom v tejto štatistike nie je vôbec započítané poľnohospodárstvo, teda produkcia potravín. Pre porovnanie, celosvetová ročná spotreba všetkých dátových centier Amazonu dosahuje údajne “len” 2,5 miliardy galónov vody. Keď si to dáme s americkou záľubou v udržiavaní zelených záhrad, servery spotrebujú iba 0,075 percenta z tohto objemu.
Obavy pretrvávajú
Kritici z radov verejnosti však takéto prirovnanie odmietajú a považujú ho za vedomé odvádzanie pozornosti od skutočného problému. Upozorňujú na fakt, že dátové centrá sa veľmi často budujú v špecifických oblastiach, ktoré už v súčasnosti trpia vážnym nedostatkom vodných zdrojov. Hoci je celosvetové percentuálne vyjadrenie malé, lokálne dopady na konkrétne komunity môžu byť zdrvujúce.
Ako príklad negatívnych dôsledkov uvádzajú projekt spoločnosti Meta v štáte Georgia. Miestne dátové centrum tam spôsobilo taký výrazný pokles spodnej vody, že domáce čerpadlá obyvateľov začali namiesto čistej vody nasávať bahno. Iný projekt v odlišnom regióne zasa odčerpal 29 miliónov galónov vody v priebehu len 15 mesiacov, čo malo za následok obrovský pokles tlaku vody v okolitých obytných domoch.
Inovácie cielia na šetrenie
Vzhľadom na silnejúci odpor verejnosti sa Amazon snaží dokázať, že do praxe aktívne zavádza efektívne úsporné opatrenia. Oficiálnym cieľom spoločnosti je byť do roku 2030 takzvane water positive. To znamená, že plánuje do obehového systému vracať viac vody, než sama reálne spotrebuje. Tento míľnik chce dosiahnuť pomocou technologických inovácií, ktoré nebudú znižovať celkový potrebný výpočtový výkon.
Dátové centrá sa štandardne spoliehajú na klasické chladenie vzduchom. Avšak vo chvíli, keď vonkajšie teploty výrazne stúpnu, zapína sa systém chladenia pomocou priameho odparovania. Technológia vtedy vstrekuje vodu na špeciálne absorpčné médium, ktoré konkrétne Amazon prirovnáva k obrovskej sofistikovanej hube, a následne cezeň ženie horúci vzduch. Tento proces dokáže znížiť teplotu o 5 až 10 stupňov Celzia a z hľadiska energetickej efektivity je o štvrtinu úspornejší než klasické chladiace agregáty.
Amazon okrem toho (hoci zatiaľ len experimentálne) pristúpil k zvýšeniu prevádzkových teplôt priamo vo vnútri serverovní. Hardvér síce beží pri o čosi vyšších teplotách, avšak na jeho celkovú životnosť to nemá žiadny vplyv, pričom servery naďalej dodávajú stabilný výpočtový výkon. Vďaka vyššej tepelnej tolerancii hardvéru sa môžu dátové centrá spoliehať výhradne na pasívny vzduch, a to až do momentu, kým okolitá teplota neprekročí približne 29 stupňov Celzia.
Podľa špecialistu Amazonu Beaua Schilza toto postupné testovanie metódou pokus-omyl prinieslo firme až 50-percentné zníženie celkovej spotreby vody.
