Na úrovni jednotlivých krajín nie je badateľný žiaden vzťah medzi percentom plne zaočkovanej populácie proti ochoreniu COVID-19 a výskytom nákazy. Naopak, výskum v 68 krajinách dokonca ukázal “marginálne” viac nových prípadov nákazy v krajinách s vysokým podielom plne zaočkovaných v porovnaní s menej zaočkovanými krajinami. Uvádza sa to v najnovšom čísle karentovaného vedeckého časopisu European Journal of Epidemiology.
Ako píšu autori článku, Izrael s viac než 60-percentnou zaočkovanosťou mal počas sledovaného týždňa najviac prípadov nákazy koronavírusom na milión obyvateľov spomedzi skúmaných krajín.
V USA si vedci všimli výrazné rozdiely v počte nových prípadov v rámci vysoko zaočkovaných okresov. Avšak počet nových prípadov výrazne neklesal so stúpajúcou zaočkovanosťou. Napríklad spomedzi piatich najviac zaočkovaných okresov, kde dosahuje podiel plne vakcinovaných od 84,3 percenta do 99,9 percenta, označilo americké Centrum pre kontrolu a šírenie chorôb (CDC) štyri za okresy s vysokou úrovňou šírenia infekcie. Spomedzi 57 okresov s nízkou úrovňou šírenia nákazy má zase viac než štvrtina okresov zaočkovanosť pod 20 percent.
Vyzývajú na prehodnotenie
Vo svetle výsledkov výskumu autori vyzvali na prehodnotenie očkovania ako primárneho nástroja boja proti covidu, osobitne s ohľadom na šírenie variantu delta a pravdepodobnosť vzniku ďalších mutácií. Podľa vedcov je popri vakcinácii potrebné upriamiť pozornosť aj na ďalšie farmakologické a nefarmakologické prostriedky, napríklad podporu hygieny, dodržiavane odstupu či lacné testovanie.
Upozornili, že podľa údajov izraelského ministerstva zdravotníctva dosahuje účinnosť dvoch dávok vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech proti nákaze iba 39 percent oproti avizovaným 96 percentám. Najnovšie údaje tiež ukazujú, že imunita po prekonaní infekcie je silnejšia než po podaní vakcíny od Pfizer/BioNTech.
Aj keď očkovanie chráni proti ťažkému, prípadne až fatálnemu priebehu ochorenia, CDC informovalo u plne zaočkovaných počas prvých piatich mesiacov tohto roka o náraste úrovne hospitalizácií z 0,01 percenta na deväť percent a náraste úrovne úmrtí z nuly na 15 percent.
Na záver autori výskumu apelujú na úrady, že pri snahe zvýšiť zaočkovanosť by sa mali vyvarovať stigmatizácie nezaočkovaných, ktorá podľa nich “môže spôsobiť viac škôd než úžitku“. Volajú po opätovnom používaní vyššie uvedených nefarmakologických prostriedkov pri “nastoľovaní rovnováhy života s ochorením COVID-19 rovnako, ako už sto rokov žijeme s rozličnými sezónnymi variantmi chrípkového vírusu z roku 1918“.