Výskumníci úspešne oživili miniatúrne mikróby, ktoré pod morským dnom strávili viac ako 100 miliónov rokov. Tím vedcov z Japonska a Ameriky pritom skúma či mikroskopický život prežije v nehostinných podmienkach pod morským dnom Tichého oceánu.
Výskumníci chceli zistiť ako dlho dokážu mikróby prežiť bez potravy, vysvetlil mikrobiológ Yuki Morono z inštitútu Japan Agency for Marine Earth Science and Technology. A veru, že to zistili, vyplýva zo štúdie publikovanej v prestížnom žurnále Nature Communications.
Mikróby, ktoré pod povrchom mora uviazli pred viac ako 100 miliónmi rokov sa vedcom podarilo oživiť. Stačilo použiť správny typ potravy a kyslík. Ide o pôsobivú schopnosť. Mikróby boli uväznené pod obrovským tlakom a aj napriek tomu sa im podarilo prežiť.
Život je asi všade na Zemi
„Vedeli sme, že v podmorskom sedimente blízko kontinentov, kde je veľa organického materiálu, je život. Teraz sme však zistili, že život nájdeme aj vo vodách, ktoré nie sú blízko kontinentov,“ povedal Steven D’Hondt z University of Rhode Island.
Vzorku vedci získali z expedície v roku 2010 v Tichom oceáne východne od Austrálie. Toto územie má patriť medzi jedno z najhorších, čo sa potravy týka. Odzrkadľuje sa to aj na hojnosti života, ktorý tam takmer vôbec nie je. Keď sa tím vedcov dostal na miesto, vyvŕtal dieru hlbokú 75 metrov a odobral vzorku. Podotkneme, že nad morským dnom je 6 kilometrov vody.
O staroveké mikróby bolo veľmi dobre postarané. Vedci im servírovali kyslík a substráty plné uhlíka a dusíka, teda presne to, čo im chutí najviac. Potom ich opäť uzavreli v sklenených ampulkách a čakali 21 dní, 6 týždňov a 18 mesiacov.
Po 2 mesiacoch všetko zjedli
Expertom sa podarilo oživiť aj najstaršie mikróby. Presnejšie, až 99 percent z nich. „Spočiatku sme boli skeptickí, no zistili sme, že až 99,1 % mikróbov v sedimente starom 101,5 milióna rokov boli stále nažive a pripravené jesť,“ povedal Morono.
Niektoré mikróby sa začali okamžite rozmnožovať. Po pár dňoch pozorovali až štvornásobný počet. Po 68 dňoch im došla potrava. Mikróby dokážu prežiť aj na tých najviac nehostinných miestach planéty. Nachádzajú sa aj na tých najsuchších púšťach či na Antarktíde.