V nemocničnom prostredí číha na pacientov baktéria, ktorá dokáže požierať medicínske plasty. Aj tento poznatok ukázal, aké nebezpečné sú mikroplasty, ktoré sú všade okolo nás. Baktéria druhu Pseudomonas aeruginosa sa bežne vyskytuje v zdravotníckych zariadeniach a jej kamene získali rezistenciu voči širokému spektru antibiotík.
Ako uvádza portál Teraz.sk, táto baktéria sa každý rok spája s 559-tisíc úmrtiami na celom svete. Dôvodom je bakteriálna infekcia, ktorú si pacienti prinesú práve z nemocníc. Baktéria je veľmi odolná a darí sa jej aj v sterilnom prostredí a to vďaka jej schopnosti požierať medicínske plasty. Zistila to nová štúdia, o ktorej informoval vedecký žurnál The Cell a portál Live Science.
Baktéria, ktorá požiera plasty
Táto baktéria sa dá označiť za superbaktériu, pretože na ňu nezaberajú mnohé antibiotiká. Infekcia z nemocníc nie je, žiaľ, nič neobvyklé a tejto nákaze sa nevyhýbajú ani slovenskí pacienti. Ako sme vás nedávno informovali v samostatnom článku, podľa štatistík každý siedmy pacient, ktorý bol hospitalizovaný v slovenskej nemocnici, sa stretol s infekčnou nákazou. Infekcia spravidla napadne pooperačnú ranu. Na nemocničné infekcie sa zamerali aj vedci vo svojej najnovšej štúdii a prišli na zaujímavé odhalenie.
Vedci z Brunel University of London (BUL) analyzovali vzorku, ktorú odobrali z rany pacienta a odhalili, že baktéria je schopná na rôznych povrchoch a v pacientoch prežiť dlhšie. Dôvodom je to, že dokáže rozkladať medicínske plasty, ako sú napríklad stenty, chirurgické nite alebo implantáty. Znamená to, že zdravotnícke zariadenia by mali prehodnotiť existenciu patogénov v nemocničnom prostredí. Hlavný autor štúdie profesor Ronan McCarthy z BLU uviedol, že plasty vrátane plastových povrchov môžu tieto baktérie živiť a patagóny s touto schopnosťou vedia v nemocničnom prostredí prežiť dlhšie. „Znamená to tiež, že akékoľvek medicínske pomôcky alebo postupy obsahujúce plasty môže ohrozovať bakteriálny rozklad,“ dodal profesor.
Rezistencia voči antibiotikám
Baktéria druhu Pseudomonas aeruginosa sa bežne vyskytuje v nemocniciach a mnohé jej kmene získali rezistenciu voči širokému spektru antibiotík. Vedci predpokladajú, že táto rezistencia sa vyvinula počas uplynulých 200 rokov. Mohlo sa to stať vtedy, keď začala infikovať ľudí s oslabenou imunitou, ktorá bola spôsobená znečisteným ovzduším. V nemocniciach predstavuje pre pacientov hrozbu. Dokáže totižto kontaminovať napríklad katétre alebo pľúcne ventilácie a potom spôsobovať potenciálne smrtiace infekcie pľúc, močovej sústavy aj krvi. Doposiaľ vedcom unikalo, ako je možné, že dokáže prežiť aj v sterilnom prostredí nemocníc.
Najnovšia štúdia ale odhalila, že baktéria získala schopnosť rozkladať PCL. Vedci zistili, že rozklad plastu baktérii neposkytuje len zdroj potravy, ale zároveň zvyšuje aj jej rezistenciu voči liečbe. To je nebezpečné zistenie, pretože baktéria čiastočky plastu využíva na tvorbu odolnejších biofilmov. Ide o ochranné vrstvy, ktoré ju chránia pred antibiotikami a pacient sa môže z tejto infekcie zotavovať oveľa dlhšie. Autori štúdie navyše podobné enzýmy odhalili aj u iných baktérií. Výsledok štúdie teda hovorí, že medicínske plasty, ktoré sa bežne používajú v nemocniciach či iných zdravotníckych zariadeniach, môžu prispievať k šíreniu infekcií. Zároveň z baktérií vytvárajú takzvané superbaktérie, ktoré sú schopné odolávať liečbe.
