To ako vedci zmiešali jeden druh zvieraťa s iným sme v sci-fi filmoch videli už asi všetci a nie vždy to dopadlo podľa plánov. Presne o to sa však teraz pokúša tím výskumníkov. Do embryí myší totiž vložili ľudské kmeňové bunky. O dva týždne neskôr už pozorovali myšie embryá, ktoré v sebe mali 4 % ľudských buniek.
Jedince zložené z geneticky rozdielnych buniek sa nazývajú chiméry. Donedávna boli fikciou, posledných pár rokov už realitou. Vedci z niekoľkých krajín vykonali experimenty, v ktorých do vyvíjajúcich sa zvieracích embryí vložili ľudské bunky, no ani v jednom prípade sa im nepodarilo vytvoriť zviera s tak veľkým počtom ľudských buniek ako pri vyššie spomínaných myšiach.
Vedci upravili proteín v ľudských kmeňových bunkách tak, aby ich vrátili do predchádzajúcej fázy vývoja, vďaka čomu sa bunky vedeli prispôsobiť novému prostrediu v embryách myší, popisuje ScienceNews.
Ľudské bunky našli v srdci, mozgu a krvi
Po 17 dňoch vývoja embryí vedci zistili, že ľudské bunky sa postupne dostali do všetkých častí zvieraťa. Našli ich napríklad v srdci, mozgu a hlavne v krvi. Nie všetky embryá sa vyvinuli rovnako. Niektoré mali ľudské bunky napríklad aj v očiach, iné zas nie.
Prečo to však robia? Aj napriek tomu, že to na prvý pohľad vyzerá tak, že sa vedci hrajú na vyššiu bytosť, to má výrazne hlbší význam. Ak sa výskum posunie ďalej, je možné, že budú vedci na laboratórnych myšiach schopní testovať nové lieky bez toho, aby do podobného testovania museli zaradiť ľudí. Ďalším veľkým snom je možnosť pestovania ľudských orgánov, napríklad v prasatách.
Pochopiteľne, vedci si nemôžu robiť čokoľvek, čo sa im zachce. Otázka pestovania orgánov na farmách plných laboratórnych prasiat je etickým problémom, s ktorým sa spoločnosť bude musieť vysporiadať. Na otázku či je život zvierat dôležitejší ako ten ľudský si musí zodpovedať každý sám.