Novorodené deti majú zrejme jednoduché chápanie čísel. Uprednostňujú totiž menšie čísla vľavo a vyššie vpravo. Toto zistenie dokazuje, že línia čísel vedúca zľava-doprava môže byť pre ľudí zrejme vrodená.
Väčšinu myšlienok si totiž vizualizujeme aj keď si to neuvedomujeme. „Keď sa snažíte zapamätať si niečo, čo je radené logicky, napríklad dni v týždni či noty, mozog to zväčša ukladá do priestorového kontinua,“ vysvetľuje Koleen McCrink z Barnard College v New Yorku.
To isté platí aj pri zapamätávaní čísel. V západných krajinách a kultúrach majú ľudia tendenciu radiť si čísla v poradí zľava doprava, zatiaľ čo ľudia hovoriaci arabsky a hebrejsky to majú presne naopak.
Aby vedci zistili, či sú myslené línie podľa veľkosti vrodené či určené jazykom a kultúrou, rozhodla sa Rosa Rugani z Univerzity v Padove v Taliansku spolu s jej kolegami hľadať u novorodencov vo veku 12-117 hodín zmysel pre poradie čísel. Priemerný vek detí bolo len 55 hodín.
Tím Ruganiovej ukázal každému dieťatku sériu obrazov, v ktorých biele štvorce obsahovali niekoľko malých čiernych štvorcov. Polovicu času boli deťom ukazované dva biele štvorce, pričom každý obsahoval štyri malé čierne štvorčeky vedľa seba. Zvyšok času boli novorodencom ukazované dva biele štvorce, ktoré obsahovali 36 malých štvorcov.
Zariadenie určené pre sledovanie očí zaznamenalo, že sa deti pozerali viac smerom doľava vtedy, keď sa tam nachádzalo menšie množstvo čiernych štvorcov a smerom doprava vtedy, keď tam bolo zobrazené naopak väčšie množstvo čiernych štvorcov.
„Vidieť chápanie tejto „zľava-doprava línie“ už v tak skorom veku je naozaj silný náznak, že je toto chápanie vrodené,“ uviedla McCrink. Myslí si tiež, že náš vrodený zmysel pre poriadok môže prebiehať zľava doprava, pretože pravá strana mozgu, ktorá spracúva informácie z ľavého oka, je u bábätiek väčšia. „Možno práve preto venujeme viac pozornosti ľavej strane,“ dodáva.
„Je naozaj zaujímavé mať takéto informácie od tak malých detí, ktoré ešte nie sú kultúrne ovplyvnené,“ hovorí Martin Fischer z Postupimskej Univerzity v Nemecku. Všetky bábätká, ktoré boli zahrnuté do výskumu boli narodené v Taliansku, preto je možné, že experiment v niektorej z Izraelských pôrodníc môže priniesť úplne iné výsledky.
„Ak ďalšie výskumy potvrdia prítomnosť chápania číselnej línie u novorodencov, ďalším krokom bude zisťovanie, čo to znamená pre naše poznávanie a matematické zručnosti,“ dodala McCrink. Predchádzajúce výskumy totiž odhalili, že deti vo veku 6 mesiacov, ktoré dávajú prednosť sledovaniu meniacich sa číselných sekvencií na rozdiel od tých, čo sa opakujú, majú pravdepodobne o 3 roky neskôr väčšiu šancu pochopiť základné matematické úlohy.