Známy taliansky astronóm Galileo Galilei nás vybavil mnohými vedeckými poznatkami, ktoré položili základy pre budúcich vedcov a vďaka ktorým sme v súčasnej dobe múdrejší.
Jeho skúmania zákonov pohybu a zdokonaľovania teleskopu pomohlo pri ďalšom pochopení sveta a priľahlého vesmíru. Taktiež sa mu podarilo spochybniť vtedajšie chápanie vesmíru, a teda celú geocentrickú sústavu, čo znamená, že ľudia v tej dobe boli presvedčení, že sa všetky vesmírne telesá otáčajú okolo Zeme, ktorá tak tvorí stred vesmíru.
Galileove pokusy
Aristoteles, staroveký grécky filozof, učil, že ťažšie telesá padajú k zemi rýchlejšie ako tie, ktoré vážia menej. Galileo však o tejto skutočnosti presvedčený nebol, a tak začal s experimentovaním s loptičkami rôznej veľkosti a hmotnosti, a spúšťal ich smerom k zemi po rampách s rôznymi sklonmi. Zistil tak, že všetky loptičky dovŕšili rovnakej rýchlosti bez ohľadu na ich rôzne hmotnosti. Takisto dokázal, že všetky objekty, ktoré hodíme, sa vo vzduchu pohybujú pozdĺž paraboly.
Galileo zároveň pracoval s kyvadlom. V jeho čase ľudia ešte nemali poňatia o presnom čase. Galileo však pozoroval, že stabilný pohyb kyvadla by mohol túto situáciu podstatne vylepšiť. V roku 1602 zistil, že čas, ktorý kyvadlo potrebuje na výkyv, nezávisí od jeho veľkosti. Ku koncu svojho života navrhol prvé kyvadlové hodiny.
Galileov teleskop
Vytvorenie ďalekohľadu je častokrát neprávne pripisované Galileovi. O prvý patent však v roku 1608 požiadal Hans Lippershey. Galileo ho však výrazne vylepšil. V roku 1609 sa prvýkrát dozvedel o existencii ďalekohľadu, čo ho veľmi nadchlo. Začal teda experimentovať s výrobou teleskopov a dokonca zašiel tak ďaleko, že brúsil a leštil svoje vlastné šošovky. Jeho ďalekohľad mu potom umožnil vidieť s osem alebo deväťnásobným zväčšením. Pre porovnanie, ďalekohľady v tej dobej umožnili len štvornásobné zväčšenie.
Netrvalo to dlho a Galileo sa rozhodol obrátiť svoj teleskop k nebesiam. Bol prvým človekom, ktorý na Mesiaci pozoroval krátery, objavil škvrny na Slnku či sledoval vázy Venuše. Dokonca sa mu ako jedinému podarilo spozorovať aj prstence na Saturne.
Zo všetkých jeho objavov prostredníctvom teleskopu je najvýznamnejším objavenie štyroch najväčších mesiacov Jupitera, ktoré sú teraz známe ako Galileove mesiace: Io, Ganymede, Europa a Callisto. Keď NASA vyslala v deväťdesiatych rokoch misiu na Jupiter, nazvala ju Galileo na počesť slávneho astronóma.
Vo svojej knihe „Sidereus Nuncius“ (Hviezdny posol), zverejnenej v roku 1610, Galileo napísal:
“Dňa 7. januára v tomto roku, 1610, v prvej hodine nasledujúcej noci, keď som pozoroval súhvezdia nebies prostredníctvom teleskopu, planéta Jupiter sa mi ukázala a vďaka tomu, že som si pripravil tak výborný nástroj, mal som možnosť spozorovať okolnosti, ktoré som si nikdy predtým nevšimol. Tri hviezdy, ktoré boli malé, no veľmi žiarivé, sa nachádzali v blízkosti planéty. Spočiatku som veril, že patria k viacerým pevným hviezdam, no prekvapilo ma to, že sú umiestnené v priamej línii rovnobežne s ekliptikou a že sú žiarivejšie ako ostatné hviezdy rovnakej veľkosti. Keď som sa 8. januára, vedený nejakým osudom, obrátil k tej istej časti nebies, našiel som úplne odlišný stav ako predošlú noc. Všetky tri malé hviezdy sa nachádzali na západe Jupitera, bližšie k sebe ako noc predtým.
Preto som došiel k záveru, že na nebi sú tri hviezdy pohybujúce sa okolo Jupitera, ako napríklad Venuša či Merkúr okolo Slnka, čo bolo ďalšími pozorovaniami jasné ako denné svetlo. Nie sú však len tri, ale dokonca štyri hviezdne telesá, ktoré vykonávajú svoj obeh okolo Jupitera.“
Galileo tiež mohol urobiť aj prvé zaznamenané štúdie planéty Neptún, hoci vtedy nevedel, že ide o planétu. Pri pozorovaní Jupiterových mesiacov v rokoch 1612 a 1613 zaznamenal blízku hviezdu, ktorej pozícia nebola zapísaná v žiadnych vtedajších súpisoch.
Kopernikov systém
V Galileovom živote existovala myšlienka, že všetky nebeské telesá obiehajú okolo Zeme. S podporou katolíckej cirkvi bolo od roku 1615 učenie inej teórie deklarované ako kacírstvo.
Galileo však nesúhlasil. Jeho výskum, vrátane jeho pozorovania fáz Venuše a skutočnosti, že Jupiter sa pýši vlastnými mesiacmi, ktoré by okolo Zeme obiehali len ťažko, podporil Kopernikov systém, ktorý správne vyhlásil, že Zem a iné planéty obiehajú okolo Slnka.
V roku 1616 bol predvolaný do Ríma a varovaný, aby o svojej „kontroverznej“ teórii neučil a ani nepísal. V roku 1632, v presvedčení, že tému môže vyriešiť pomocou matematickej propozície, publikoval prácu, ktorú dnes poznáme pod Kopernikovym systémom. Bol však uznaný vinným z kacírstva a umiestený do domáceho väzenia na zvyšných deväť rokov svojho života.
Galileove výroky
„A predsa sa točí!“ (Zem okolo svojej osi)
„Nikdy som sa nestretol človeka natoľko nevzdelaného, že by som sa od neho nebol niečo naučil.„
„Všetci hovoria o príslovečnej múdrosti starcov, v skutočnosti však nič také neexistuje. Keď totiž človek starne, nestáva sa múdrejším, ale len opatrnejším.“
„Dospelého človeka nemožno poučovať o životných otázkach, možno ho len naučiť, aby našiel riešenie v sebe samom.“
„Človeka nemôžete naučiť nič; môžete mu len pomôcť nájsť to v sebe.“
Galileo Galilei sa narodil 15. februára 1564 v Pise a zomrel 8. januára 1642 v Arcetri v Taliansku.