Stáva sa to každý deň. Cvaknete záber a keď sa naň pozriete tak zistíte, že je snímka rozmazaná. Čo s tým? Niekedy niet cesty späť, hlavne ak išlo o momentku. Alebo že by predsa áno? Na pomoc prichádzajú softvéroví čarodejníci z fakulty informačných technológií VUT v Brne.
Za perfektnými výsledkami stojí tvrdá práca s konvolučnou neurónovou sieťou, ktorá sa väčšinou využíva v oblasti umelej inteligencie. Tím pod taktovkou Michala Hradiša sa však rozhodol, že ju využije na niečo iné – na automatické doostrovanie rozmazaných fotografií a iných vád obrazu.
Celý proces učenia neurónovej siete rozpoznať zlé obrázky od tých dobrých a identifikovať oblasť, v ktorej by ich mohli zlepšiť trval cez dva roky. Okrem toho ju samozrejme museli naučiť, ako ich opraviť tak, aby čo najviac odpovedali skutočnosti.
Sieť učili za pomoci niekoľko sto tisíc obrázkov
„Mali sme k dispozícii niekoľko sto tisíc obrázkových dvojích, z ktorých jeden obrázok bol perfektne ostrý a ten druhý sme umelo rozmazali. Konvolučné siete sa dokážu z takýchto príkladov naučiť nekvalitné obrázky meniť tak, aby sa čo najviac podobali kvalitnému originálu. Keď im predložíme dostatočné množstvo príkladov, z ktorých sa môžu učiť, časom dokážu opraviť aj reálne fotografie, ktoré ešte nevideli,“ vysvetlil celý proces Michal Hradiš z Ústavu počítačovej grafiky a multimédií.
Výskumníci neurónovú sieť aplikovali napríklad na záberoch z diaľničných kamier a mýtnych bránach. Práve tieto kamery majú problém zachytiť ŠPZ vozidla. Programu sa podarilo z rozmazaného záberu zistiť, o akú ŠPZ auta ide, a to s vysokou presnosťou. Momentálne sa táto metóda nevyužíva, no v budúcnosti by si mohla nájsť uplatnenie napríklad pri bezpečnostných zložkách. CSI bude nakoniec bližšie k realite než sme si mysleli.
Ďalší krok – práca na náprave textu
Tím rovnako pracuje na zdokonaľovaní systému na prácu s rozmazaným textom.
„Pripravujeme projekt, ktorý nám pomôže rekonštruovať staré výtlačky a rukopisy. Moravská knižnica má digitálny archív, kde sprístupňujú niektoré staré dokumenty, napríklad staré noviny. Niektoré skeny sú síce čitateľné, no veľmi zle. A práve na nich robíme prvé pokusy s konvolučnými neurónovými sieťami,“ vysvetlil plány Hradiš.