Poslanci Smeru, Hlasu a SNS chcú, aby bol 17. november oficiálne aj Medzinárodným dňom študentstva. Sviatok by sa po novom volal Deň boja za slobodu a demokraciu a Medzinárodný deň študentstva. Novelu predložili do parlamentu tesne pred tohtoročným výročím, pričom platiť by mala od 1. júla 2027. Pri tomto sviatku by to bola už druhá zmena za posledný rok. Od minulého roka totiž 17. november nie je voľným dňom.
Novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch predložili poslanci Marián Kéry zo Smeru, Michal Bartek z Hlasu a Roman Michelko zo SNS. Doterajší názov sviatku chcú zachovať a doplniť k nemu Medzinárodný deň študentstva. Ak novelu parlament schváli, zmena začne platiť budúceho roka, takže 17. november by sa pod novým názvom prvýkrát oslavoval v roku 2027.
Za socializmu deň študentstva, po revolúcii Deň boja za slobodu
Predkladatelia pripomínajú, že v bývalom Československu bol 17. november až do roku 1989 oficiálne Medzinárodným dňom študentstva. Začiatkom roka 1990 ho poslanci Federálneho zhromaždenia zrušili a nahradili pamätným Dňom boja za slobodu a demokraciu. Ten pripomína udalosti z roku 1989, keď sa 17. novembrom začala Nežná revolúcia. Na Slovensku je 17. november štátnym sviatkom od roku 2001, Medzinárodným dňom študentstva však oficiálne nie je.
A to je podľa poslancov veľká škoda, keďže vo viacerých demokratických krajinách sa 17. november ako deň študentstva stále uznáva. Odvolávajú sa aj na Česko, kde podobnú zmenu schválil parlament v roku 2019.
Čo sa stalo v roku 1939
Poslanci zmenu zdôvodňujú udalosťami spred 87 rokov. V noci zo 16. na 17. novembra 1939 vtrhlo gestapo do vysokoškolských internátov v Prahe a v Brne. Nacisti zatkli 1 222 študentov a odvliekli ich do koncentračného tábora Sachsenhausen. Zároveň zatvorili všetky české vysoké školy, na ktorých študovalo aj veľa Slovákov.
V tom čase zároveň vo Francúzsku vznikala československá zahraničná armáda. Viac ako 200 študentov, ktorí unikli, sa rozhodlo odísť bojovať do zahraničia. Utekali cez Slovensko, kde im miestni ľudia nezištne pomáhali, a bez tejto pomoci by sa do armády nikdy nedostali. Študenti sa neskôr z Francúzska presunuli do Anglicka a začali upozorňovať svet na to, čo sa stalo. Každý rok 17. novembra organizovali v Londýne veľké študentské oslavy, na ktoré im posielali pozdravy mnohí svetoví politici. S pomocou anglických študentov sa im v roku 1941 podarilo v Londýne vyhlásiť 17. november za Medzinárodný deň študentstva.

Prečo práve 17. november
Zásahu gestapa predchádzali veľké protesty. Pri demonštráciách v Prahe 28. októbra 1939, na výročie vzniku Československa, postrelili študenta medicíny Jana Opletala, ktorý na následky zranenia 11. novembra zomrel. Jeho pohreb 15. novembra prerástol do ďalšieho protestu proti okupácii a nacisti odpovedali zásahmi na internáty. Deviatich študentských predstaviteľov 17. novembra 1939 popravili bez súdu.
Dva najznámejšie novembre v našich dejinách sa pritom priamo spájajú. Študenti, ktorí 17. novembra 1989 vyšli v Prahe do ulíc, si pôvodne pripomínali práve 50. výročie udalostí z roku 1939. Pietna akcia prerástla do protestu proti režimu a po tom, ako ju polícia na Národnej triede násilne rozohnala, sa začala Nežná revolúcia. Na Slovensku vyšli študenti do ulíc už o deň skôr, 16. novembra 1989 v Bratislave. Ako sme už spomenuli, v Česku má dnes sviatok oba názvy, Deň boja za slobodu a demokraciu a Medzinárodný deň študentstva.
Voľno sa nevrátilo
Koalícia menila 17. november už vlani, v rámci konsolidácie verejných financií prestal byť dňom pracovného pokoja. Zákon schválil parlament 24. septembra 2025 a platí od 1. novembra 2025. Sviatok sa tak už minulý rok prvýkrát stal bežným pracovným dňom. Konsolidácia sa pritom dotkla aj ďalších sviatkov. Voľným dňom prestal byť aj 1. september, Deň Ústavy Slovenskej republiky. Deň víťazstva nad fašizmom 8. mája a sviatok Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra boli pracovnými dňami len tento rok a od toho budúceho sa vrátia medzi dni voľna. Kuriozitou je, že za prácu počas týchto dní zamestnancom zostal príplatok ako za prácu vo sviatok, preto mnohí spochybňovali, či to nariadenie vôbec malo nejaký význam.
Pochopiteľne, zrušenie voľna na 17. novembra vyvolalo kritiku opozície aj časti verejnosti. Viaceré mestá, kraje, univerzity aj súkromné firmy minulý rok dali svojim zamestnancom voľno samy. Opozičná SaS v januári predložila návrh, aby sa 17. november od júla 2026 opäť stal dňom pracovného pokoja. Voľno sa však nevrátilo, a tak aj tento utorok bude pre väčšinu ľudí bežným pracovným dňom.
A nie, novela koaličných poslancov na tom nič nemení. Rieši len názov sviatku, nie to, či bude voľno. Ak ju parlament schváli, 17. november bude od roku 2027 pripomínať nielen Nežnú revolúciu, ale oficiálne aj študentov z roku 1939.

