Mnoho ľudí na Slovensku čelí hrozbe nízkych dôchodkov, pričom príčinou nemusí byť len štátny systém či nízke príjmy. Veľká časť sporiteľov si výšku svojej budúcej penzie znižuje sama, a to nesprávnym nastavením druhého piliera. Na účtoch síce ležia tisíce eur, no ich hodnota z roka na rok nerastie. Ako píšu Peniaze.sk, stačí pritom urobiť jednoduchú zmenu, ktorá si vyžaduje iba niekoľko minút času a v konečnom zúčtovaní dokáže priniesť rozdiel v tisícoch, možno až desaťtisícoch eur.
13 rokov stará krivda
Azda ten najväčší problém druhého dôchodkového piliera pramení z roku 2013. Štát vtedy legislatívne presunul väčšinu sporiteľov do takzvaných garantovaných alebo dlhopisových fondov, a to bez ich vedomia. Hoci prívlastok “garantovaný” navodzuje pocit bezpečia, v praxi tieto fondy takmer vôbec nezarábajú. Chránia síce samotnú istinu, no ich výnosy často nedokážu poraziť ani infláciu.
Ďalší háčik je v tom, že tisíce sporiteľov od toho momentu svoje peniaze nepresunuli späť do výnosnejších alternatív. Vôbec si neuvedomujú si, že ich úspory v priebehu rokov strácajú kúpnu silu. Ak peniaze zostanú v nesprávne zvolenom fonde dlhodobo, dotyčný môže na dôchodku prísť aj o viac ako polovicu svojho potenciálneho majetku.
Na problém upozorňuje aj expert na dane a odvody Jozef Mihál. Podľa neho si človek dokáže zničiť dôchodok vlastnou vinou práve tým, že uprednostní dlhopisový fond pred indexovým. Zdôrazňuje, že výber fondu je plne v rukách sporiteľa. Správnou voľbou by mal byť indexový fond, prípadne kvalitne fungujúci akciový fond. Ako tak dobrou správou je, že čoraz väčšia časť ľudí sa začína prebúdzať a postupne si uvedomuje túto realitu.
Rozdiely vo výnosoch sú priepastné
Dôchodkové správcovské spoločnosti ako Allianz, Kooperativa, NN, Uniqa či VÚB Generali pritom ponúkajú hneď niekoľko možností investovania. Všetky podrobné dáta aj online prístupy k účtom sú dnes dostupné veľmi ľahko.
Garantované dlhopisové fondy dosahujú priemerné ročné zhodnotenie na úrovni len jedného až dvoch percent. Slúžia primárne ako krátkodobá poistka na ochranu kapitálu tesne pred odchodom do penzie. Na druhej strane indexové a akciové fondy kopírujú vývoj na globálnych trhoch. Hoci krátkodobo sa môžu objaviť nejaké tie výkyvy, z dlhodobého hľadiska generujú priemerný ročný výnos vo výške 8 až 11 percent.
Aj keď to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať, rozdiel je to naozaj obrovský. Pri pravidelnom mesačnom príspevku 50 eur vloží sporiteľ za 20 rokov celkovo 12-tisíc eur. V garantovanom fonde s priemerným výnosom jeden a pol percenta ročne zarobí na úrokoch iba 1 974 eur, čím celková suma dosiahne 13 974 eur. V indexovom fonde s priemerným výnosom osem percent ročne predstavuje čistý zisk až 17 451 eur. Konečná suma na účte tak narastie na 29 451 eur.

Pri rovnakých príspevkoch tak človek v indexovom fonde získa o viac ako 15 400 eur navyše, čo je vyše dvojnásobok nasporenej sumy. Pri vyššom príspevku vo výške 100 eur mesačne sa tento rozdiel vyšplhá na viac ako 30-tisíc eur.
Má to zmysel aj vo vyššom veku
V spoločnosti tiež panuje mýtus, že po 50-ke už nemá zmysel fondy meniť. Zákon síce prikazuje po dovŕšení tohto veku presúvať štyri percentá majetku ročne do garantovaných fondov (na ochranu pred prepadom trhov), no tým sa zároveň znižuje celkový výnos. Sporiteľ však môže požiadať správcu o úpravu a zníženie tohto pomeru.
Človeka vo veku 50 rokov čaká ešte minimálne 15 rokov sporenia, čo je dostatočne dlhá doba na zhodnotenie kapitálu. Rovnaká logika platí aj pre ľudí, ktorí plánujú pracovať vo vyššom veku.
Jozef Mihál v tejto súvislosti opisuje svoju vlastnú stratégiu. Aj vo veku nad 60 rokov drží 80 percent majetku v indexovom fonde a iba 20 percent v dlhopisovom. Uvedomuje si riziko, no plánuje ho eliminovať trpezlivosťou. Ak by pri jeho odchode do dôchodku trhy padli, s výberom peňazí sa nebude ponáhľať a počká rok až tri, kým sa kríza skončí a trhy sa opäť stabilizujú.
Úspory plánuje vybrať až vtedy, keď to bude mať zmysel. Pre tých, ktorí odmietajú podstupovať akékoľvek riziko, však naďalej zostáva možnosť nechať peniaze tesne pred penziou v dlhopisových fondoch.
Ako to napraviť? Stačí pár minút
Celý proces nastavenia druhého piliera je pritom bezplatný a zaberie len chvíľu. V prvom rade je potrebné prihlásiť sa do osobného účtu na stránke príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo si pozrieť posledný ročný výpis.
Následne sa upravuje nastavenie príspevkov a majetku. Pri nových príspevkoch je vhodné nasmerovať 100 percent budúcich platieb do indexového fondu. Čo sa týka už nasporeného majetku, sporitelia do 50 rokov môžu presunúť celý objem do indexov. Osoby staršie ako 50 rokov môžu požiadať o zachovanie vyššieho podielu v indexových fondoch.
Na záver stačí požiadať o zmenu priamo cez klientsku zónu správcovskej spoločnosti. Spracovanie požiadavky zvyčajne trvá niekoľko dní.

