Keď rastú náklady na vykurovanie, starší kotol môže zvádzať k lacnej skratke. Stačí však niekoľko kúskov nevhodného materiálu a z bežného kúrenia sa môže stať priestupok, ktorý začne podnetom od suseda a skončí kontrolou priamo v dome. Úrad pri nej nemusí posudzovať iba dym z komína.
Zákon o ochrane ovzdušia totiž presne určuje, čo sa v domácich kotloch, peciach a krboch spaľovať nesmie. Pravidlá sa týkajú najmä malých zariadení s tepelným príkonom do 0,3 MW, teda aj bežných zdrojov tepla v rodinných domoch.
Čo do kotla nepatrí
Ministerstvo životného prostredia medzi zakázané materiály zaraďuje predovšetkým komunálny odpad, plasty, drevotriesku, staré okenné rámy, lakované alebo impregnované drevo a ďalšiu chemicky ošetrenú biomasu. To, že materiál dokáže horieť, z neho nerobí povolené palivo.
Samostatný zákaz platí pre energetické hnedé uhlie, lignit, uhoľné kaly, uhoľný prach, preplástky a druhotné palivá. Tieto materiály sa nesmú spaľovať v zariadeniach s príkonom do 0,3 MW.
Domácnosť by mala používať iba palivo určené pre konkrétny kotol alebo pec. Bezpečnou voľbou je dobre vysušené, chemicky neošetrené drevo alebo certifikované pelety a brikety zodpovedajúce požiadavkám výrobcu zariadenia. Starý nábytok, laminátové dosky či obaly patria do systému zberu odpadu, nie do ohňa.
Kontrolu môže iniciovať sused
Ak má niekto dôvodné podozrenie na nelegálne spaľovanie, podnet podáva obci. Pri prvom podnete musí obec prevádzkovateľa do piatich pracovných dní písomne upozorniť na podozrenie aj na možnú kontrolu pri opakovaní problému.
Ak príde ďalší podnet, obec požiada Slovenskú inšpekciu životného prostredia o kontrolu na mieste. Inšpekcia alebo poverená osoba pritom môže vstúpiť aj priamo do domu. Prevádzkovateľ musí sprístupniť kotol či pec, komín, používané palivo a umožniť odber popola alebo steru zo spalinových ciest.
Zákon dokonca povoľuje, aby kontrole predchádzalo aj zisťovanie pomocou dronu vybaveného meracou technikou. Ak prevádzkovateľ zariadenia nie je známy, za prevádzkovateľa sa považuje vlastník nehnuteľnosti.
Pokuta závisí od toho, čo horelo
Za spaľovanie odpadu, zakázaného tuhého druhotného paliva alebo nepovoleného materiálu na otvorenom ohnisku môže fyzická osoba dostať pokutu do 5 000 eur. Pri spaľovaní energetického hnedého uhlia, lignitu, uhoľných kalov, prachu, preplástkov alebo druhotných palív v malom zariadení je horná hranica 500 eur. Pokutu do 1 000 eur možno uložiť aj v blokovom konaní.
Výsledná suma závisí od závažnosti a rozsahu porušenia, jeho trvania aj množstva znečistenia. Ignorovať samotnú kontrolu sa takisto neoplatí, pretože za jej marenie môže prísť samostatná poriadková pokuta.
Vyššie ceny energií môžu domácnosti nútiť šetriť, no spaľovanie odpadu nie je legálnou náhradou paliva. Okrem rizika sankcie vznikajú toxické emisie a poškodzovať sa môže kotol aj komín.
