Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) dôrazne upozorňuje, že celkový štátny dlh Slovenska sa rýchlym tempom blíži k hranici 84 miliárd eur. Výdavky štátu a celkové zadlžovanie krajiny v súčasnosti rastú výrazne rýchlejšie ako samotný výkon domáceho hospodárstva. Podľa analytikov bude musieť vláda pre úspešné ozdravenie financií pristúpiť aj k nepopulárnym škrtom v sociálnej oblasti.
Slovensko sa ocitá v čoraz zložitejšej ekonomickej situácii, na ktorú začínajú nahlas upozorňovať dokonca aj kľúčové štátne inštitúcie. Najvyšší kontrolný úrad vo svojej najnovšej analýze varuje pred neudržateľným vývojom verejných financií. Celkový dlh našej krajiny sa totiž hrozivo blíži ku kritickej hranici 84 miliárd eur, píšu Správy STVR.
Čo je však pre hospodárstvo ešte rizikovejšie, zadlžovanie sa zvyšuje podstatne rýchlejším tempom, než akým rastie celá domáca ekonomika. Renomovaní odborníci z finančného sektora upozorňujú, že takto vysoký verejný dlh so sebou prináša vážne hrozby. Môže totiž zásadným spôsobom zhoršiť dôveru svetových finančných trhov voči Slovensku a v konečnom dôsledku predražiť samotné náklady na celkové financovanie chodu štátu.
NKÚ konštatuje, že štátne výdavky spoločne s dlhmi predbiehajú ekonomický rast. Kontrolóri preto vidia jediné reálne riešenie v tom, že štát okamžite začne tvrdo šetriť aj na sebe. Prvým krokom by malo byť obmedzenie prevádzkových výdavkov. Hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková v tejto súvislosti konkretizovala aj jednu zo špecifických oblastí, kde štátne peniaze odtekajú v obzvlášť veľkom objeme. V rámci nakupovaných služieb sa doposiaľ najviac financií odčerpalo na takzvané špeciálne služby. Konkrétne išlo o sumu 364,5 milióna eur, ktoré štát vynaložil okrem iného aj na externé právne a advokátske služby.
Všetky tieto faktory sa veľmi negatívne prejavujú v raste dôležitého ukazovateľa. Pomer štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu totiž prekonal kritickú hranicu 61 percent HDP.
Minister financií nás porovnáva s eurozónou
K nelichotivým číslam zo správy kontrolného úradu sa vyjadril aj samotný minister financií Ladislav Kamenický. Šéf rezortu priznáva, že aktuálny dlh na úrovni 61,4 percenta HDP je vysoký. Na druhej strane sa však snaží situáciu odľahčiť poukázaním na medzinárodný kontext. Podľa jeho slov sme na tom v celkovom európskom porovnaní stále relatívne dobre.
Kamenický zdôraznil, že ak si vezmeme ako príklad celú eurozónu, jej priemerný dlh sa pohybuje na úrovni až 88,7 percenta HDP. Z tohto pohľadu má tak Slovensko stále nižší dlh ako eurozóna a zároveň sa drží aj pod priemerom celej Európskej únie, kde hodnota dosahuje 82,8 percenta HDP.
Úplne iný pohľad na túto problematiku má Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa nej sa začiatky dnešných štrukturálnych problémov slovenskej ekonomiky datujú do obdobia, kedy boli naše verejné financie v podstatne lepšej kondícii. Inak povedané, ideme dolu vodou.
Výkonný riaditeľ RRZ Viktor Novysedlák vysvetlil, že išlo najmä o roky 2014 až 2019. Slovensko vtedy zažívalo veľmi dobré ekonomické časy a vďaka tomu prichádzali do štátneho rozpočtu omnoho vyššie dane ako od firiem, tak aj od občanov. Štát mal v rukách obrovský objem peňazí, no vtedajšie vlády ich podľa Novysedláka vôbec nevyužili na to, aby zlepšili deficit alebo vytvorili rezervy na horšie časy, respektíve časy, aké zažívame dnes.
Konsolidácia priniesla vysoké dane a zabrzdila rast
K celkovému znižovaniu rozpočtového deficitu mala v posledných rokoch dopomôcť štátna konsolidácia. Tá so sebou priniesla plošné zvyšovanie daní a zdravotných aj sociálnych odvodov. Tento krok si však vybral svoju krutú daň na výkone hospodárstva. Ekonomika v minulom roku narástla o žalostných 0,8 percenta. Toto je najslabší a najhorší výsledok slovenskej ekonomiky za posledné tri roky.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz, Radovan Ďurana, vidí priamu súvislosť medzi slabým výkonom a krokmi vlády. Podľa neho sú tri po sebe idúce konsolidačné balíky hlavnou takto slabého ekonomického rastu. Upozorňuje, že štát na Slovensku už v tejto chvíli zdaňuje v podstate úplne všetko. A nielenže zdaňuje všetko, zdaňuje to mimoriadne vysokými percentami.
Nepopulárne opatrenia sú nevyhnutné
Ekonomické zákony nepustia. Čím je celkový dlh Slovenska vyšší, tým väčšie sumy peňazí musí štát každý rok vyhadzovať iba na samotné splácanie úrokov z požičaných peňazí. Týmto podľa odborníkov neúprosne zadlžujeme budúce generácie. Analytici sa preto zhodujú v tom, že akákoľvek budúca vládna garnitúra bude musieť skôr či neskôr prijať aj také opatrenia, ktoré nebudú ich voličskej základni (ani im samotným) po chuti.
Radovan Ďurana dokonca pomenoval konkrétne kroky, ktoré by rozpočtu reálne pomohli, no politici sa im z toho či onoho dôvodu vyhýbajú. Ide predovšetkým o úplné škrtnutie trinásteho dôchodku pre seniorov a zastavenie neadresného poskytovania prídavkov na deti či rodičovských príspevkov. Všetko sú to nepríjemné správy pre občanov. A preto sa k nim žiadny politik ktovieako nemá, teda aspoň pokiaľ hovoríme o koalícii.
Aj Kamenický pred týmito krokmi nateraz zatvára dvere. Reagoval aj na hlasné výzvy verejnosti ohľadom zrušenia kritizovanej transakčnej dane. Vyhlásil, že na transakčnej dani osobne nijakým spôsobom nebazíruje a v prípade potreby ju na budúci rok pokojne “obetuje”. Jedným dychom však upozornil, že v takom prípade vypadne z príjmov do štátnej kasy až pol miliardy eur, ktorú by musel nájsť niekde inde. K tomu dodal, že ako sociálni demokrati budú vo vláde za každú cenu držať nastavený sociálny štandard ľudí.
O definitívnej podobe rozpočtu na volebný rok 2027, ako aj o implementácii ďalších možných opatrení, sa koaliční lídri chystajú spoločne debatovať na jeseň tohto roka.
